Hlásim sa z podzemia. Viem, že poslednou dobou zanedbávam blog, ale nie je to lenivosťou, ale nedostatkom koncertov. A akosi už nepíšem ani tie svoje sentimentálne veci, výlevy duše a podobne, pretože to vyzerá, ako keby som sa chcel vypísať z vecí, ktoré nechcem hovoriť nahlas priamo do očí. Keď raz niečo človek nechce na povrchu, tak nech to nechá pod ním. Ale späť ku koncertom.
Kríza dopadla aj na nás všetkých. Leto bolo dlhé a krásne, zažil som viac, než som predpokladal. Začalo to už exkurziou do Budapešti, neskôr Čerdafest, Gastrofest a s ním spojený Bluesový Maratón, Sziget, krásny výlet pri Balatone a pár ďalších menších koncertíkov. Vrátim sa k pár posledným koncertom s TJV.
V posledný augustový týždeň Niki Ivanov, voľakedajší spevák Zhody Náhod, vždy organizuje """""""Hudobný Týždeň""""""" v Goppion Café v Nitre na Farskej ul. Milujem to miesto pre svoju intímnu atmosféru. Je tot am proste útulné, no hrá sa tam dobre. Niki ma presviedčal, nech dojdeme s Csukamáj Olaj, ale kvôli viacerým drobnostiam sme nemohli, tak som aspoň vybavil kapelu Nova, tiež z Veľkého Kýru. Hrajú svojský alternatívny indie rock v zložení gitara(spev)/kláves/bicie. Mám ich rád a osobne ich poznám, dokonca majú skúšobňu hneď vedľa našej. Dotiahol som teda na ich koncert zopár svojich priateľov z Nitry, Kýru a samozrejme aj svoju milú, ktorá sa výletu do Nitry potešila. Koncert bol skvelý a čo to sme aj popili, a dokonca bol deň nášho výročia so Silvi tak sme sa pomojkali spolu s Capt. Morganom :D. (Šico "spevák kapely Nova" nahral ten koncert na diktafón, keby vás zaujímal, nájdete ho tu: http://www.ulozto.cz/xoMS3r7/nova-goppion-zip ). Na ďalší deň som obdržal telefonát od Nikiho, že mu vypadla jedna kapela zo štvrtka, že či nedojdem aspoň sám zahrať niečo aby nebolo ticho :D Tak som ho vysmial, že nie, ale presvedčil som chalanov z TJV, aby sme išli my, keď CSMO nemôžu. A tak sa aj stalo, pár telefonátov a koncert zo dňa na deň bol na svete. Zahrali sme tuším 20 skladieb na dve kolá a ako stále, cítil som sa v Goppione skvele. Zahrali sme aj dve novocvičené skladby a mali super úspech. Bolo síce pomenej ľudí, bo v meste bolo ešte málo študentov a vôbec, nitrania chodia von okolo desiatej. Ale starí chlapci zato pár krát ťažko preglgli, keď sa vo dverách objavila partia vyfintených študentiek :D Bolo nám super a mohlo sa ísť domov. Aj cesta autom bola výborná, plná gramatických analýz slovenčiny ohľadom vokalizácie niektorých slabík (vr(ü)hol, dl(ü)h, pr(ü)st atď.).
""""""Strikové dni v Zemnom""""""" pár dní na to sa v Zemnom konali Strikové Dni plné vína a klobás (aj keď klobása mohla byť aj lepšia). Presvedčil som svojho dobrého kamoša Laciho z Kýru, aby nám spravil šoféra (beztak mal v Zemnom aj svoj údel týkajúci sa nežnejšieho pohlavia). Prí hrali myslím Blues Zone, miestni pardáli z porstredia Taverna Blues Pubu, ako druhí hrali mladí entuziasti Crawling Kingsnake, ktorí hrali veci od Doors, Hendrixa, štandardy, ale aj nejaký ten hard-rock. Malo to gule aj šťavu. Potom sme hrali my s TJV. Na tom pódiu si vždy pripadám ako v 60tych rokoch, je vysoké, v celej sále je všeobecne dosť svetlo, no parket pred nami bol dosť prádzdny, ale to je iba chyba usporiadania miestnosti, keďže tak isto veľká plocha je hneď vedľa na sedenie, ale tam sme nedovideli, ale hralo sa mi skvele, čoraz lepšie. Skladby mali úspech, ale zdalo sa mi, že sme hrali krátky set, nuž, čo už. Po koncerte sme boli pozvaní do VIP priestoru, kde nás čakala už o niečo lepšia klobása a chutné vínečko, z ktorého sa ušlo aj Lacimu :) Po koncerte sme s LAcim ešte vyložili Sylvi v Nových Zámkoch a my sme sa pobrali domov. V Čerde sme popili z vína a rozprávali sa pozorujúc kýrsku mládež v hajlokoch. Mladé dievčatá, sotva skončili základku a liezli do kopca na "párty" k futbalistom a "miestnej smotánke" ako na med, úplne zhypnotizované tváre dúfajúc, že sa dostanú tiež do vychytenej miestnej spoločnosti. Ach tá mládež...kde sú vaše hodnoty? Popripitý som odvandroval domov tie dva kilometre okolo druhej v noci. Svet bol divný, vždy keď idem domov v noci, ticho je také podivné. Pod lampiónom na našej ulici sedí tmavosivá mačka čakajúc na myš, no keď ma zbadá, vidí hrozbu a ježí srsť. Keď som raz šiel tak v noci domov, hrala mi v ušiach čudná hudba a v tmavej časti Novej ulice som zahliadol celú bielu osobu, ako sú tie protichemické skafandre, resp, zle vidím, ale bola to akoby biela tepláková súprava, a tá osoba išla po železničnej trati a tancovala...divné, bohvie čo na tom piku tí idioti vidia. Ale trocha som odbočil, pardon.
"""""""Mototfest Komoča 2012""""""" veci som mal v už na mieste, čiže z Kýru som cestoval naľahko so Sylvi, ktorá ma vyprevadila až po stretko s Mikeym, ktorý ma viezol na koncert. Sylvi s nami nešla. Bolo to ešte čerstvo v spomienkach, jak sme oného rána opúšťali ten areál po Gastrofeste a boli sme tam zas. Menší stage, super ozvučenie, začínali sme o ôsmej. "Domáci" nám nalial za pohárik-dva Jacka a mohli mse ísť hrať. Hrali sme dva krát 45 minút, ale myslím, že to bolo aj viac. Znova sa mi hralo úžasne a myslím, že aj ľudia to patrične oceňovali potleskom. Medzičasom sa tam objavili Šico a Vlado (náš gitarista z CSMO), ktorí sa došli pozrieť na festival. Keď som sa v prestávke pozrel na našu výbavu na pódiu, pousmial som sa :) tri malé kombá, minimálny set bicích a predsa sme boli "veľkí". Ten malý pocit zadosťučinenia, že v našej produkcii je dôležitejšia hudba samotná, než aparát. Prosili nás ešte o jednu skladbu, ale žial, čas nás súril. Po nás nasledoval skvelý Iný Štýl. Na bicích hrá kolega môjho otca, Bari, a na kláves famózny Maroš, s ktorým sme sa spoznali pri skúškach s Entheou v júni. Ostatných som nepoznal, ale hrali skvele, samé hitovky v torch jazykoch, ľudí to bavilo....mňa len dojal "knak knak knakinon hevns dooor" :D ale inak skvelý výkon. Zvyšok noci som trávil s dvoma spomínanými nezbedníkmi. Pozreli sme si pár skladieb kapely Poisson Candy, videli sme trápny strip-tease ľutujúc tie chudery v tom chlade, prešli sme sa pár krát po areáli a zanedlho sme sa aj pobrali domov. Tiež bolo už dosť neskoro a boli sme unavení.
Osobne mám teraz svadbový maratón, predvčerom sa ženil môj bratranec, o dva týždne náš harmonikár a o tri môj druhý bratranec. So far - So good. Mám teraz trocha choré hrdlo, ale inak sa mám....zmätene :D Jak stále pri začiatku školského roka. Ale ako som vravel hore, nebudem to sem rozvádzať. človek by sa nemal trápiť, pretože ak svôj problém nevie vyriešiť, tak trápenímsa nič nedosiahne a ak ho zas nechce riešiť, tak je to znova bezdôvodné...čiže sa znova snažím žiť v prítomnosti...som hladný a idems i pustiť lekcie z elektroniky z nejakej filipínskej univrzity. Majte sa fajn :)
