Ono to tak býva, že hudba ľudí spája, no a to sa stalo aj našej kapele s milým párikom s iskrou lásky v očiach. Behom viacerých koncertov sme sa postupne spriatelili a dokonca sme hrali aj na jednom súkromnom rodinnom stretnutí s kapelou Kiero Grande. Tento víkend sa konalo ďalšie rodinné stretnutie na ktorom sme hrali, no už nie tak súkromné a ani nie tak radostné. Bol to spomienkový koncert na odchod Zuzky, krajšej polovičky páru. Koncert sa konal pri rajskej pláži v Zemnom. Nádherné piesočnaté pláže Váhu zahalené stromoradiami, malé karavanové bufety, lavičky a stoličky v piesku, pódium neznámeho pôvodu ani veku, pozbíjané z drevených lát a prikryté plachtou.
Nebola to však príležitosť smútočna, ba naopak, bola to oslava, oslava lásky až za hrob. Prišli všetci známi, aj z ďalekého severu, či stredného Slovenska, každý s úsmevom na tvári, detičky pobehujúce v jemnom piesku, kotlíkový guláš, 12ka pivo na mieru a možnosť sa okúpať na jednej z najkrajších pláží Váhu.
Ako prvý sa predstavil Vlado Urbanovský v sólovej produkcii s akustickou a elektrickou gitarou. Podľa jeho slov "nemal nič nacvičené, snáď niečo bude". Zo šťavnatých tónov jeho gitary však hneď od začiatku bolo jasné, že vie čo robí. S úsmevom však musím komentovať Vladovu "nelásku" k mikrofónu, lebo nech sa dialo čo sa dialo, nie a nie spievať do mikrofónu čiže z textovej stránky sme síce nemali zážitok, no po hudobnej stránke to bolo o inom. Vlado nám prítomným gitaristom nadávajúcim si do bluesmanov pripomenul z kadiaľ že ten vietor fúka. Stará škola, staré "licky" slávnych bluesmanov, ale zahraté tak, že by sa za ne nik z nich nemusel hanbiť. Vlado však hral iba pol hodinku, kým dorazila kapela Easy Blues zo Štúrova.
Večne dobre naladená partia muzikantov, s ktorými sa poznáme už dlhé roky vybalili na prítomných poriadnu dávku mäsitého bluesrocku z dieľní Roberta Craya, Johnnyho Wintera, Jimiho Hendrixa a mnohých ďalších. V každom tóne a údere bubnov bolo počuť, že táto partia má už čo to za sebou a disponovala dostatočnou charizmou na to, aby prítomných roztancovali, čo je pre kapely nášho žánru dôležité.
Ja som sa počas koncertu pobral sám prebádať vlny Váhu. Bola už tma a hviezdy svietili, pláž bola už prázdna, len ja, stojac po kolená vo Váhu snažiac sa vyloviť aspon nejaké spomienky na princíp CNO cyklu, ktorý poháňa horenie hviezd...sentimentálne chvíľky s horúcim pieskom pod nohami počúvajúc takmer štúdiovú kvalitu zvuku koncertu donášajúceho sa z diaľky až na pláž. Musím tu pochváliť nášho basáka Robiho, ktorý sa staral o ozvučenie.
Dvanástky ešte dosť nepísali a už bol rad na nás, aby sme nejaké tie dvanástky zahrali aj my. Patrí sa povedať, že s Kiero Grande sme už dlhšiu dobu koncert nehrali, sme utiahnutí v skúšobni pracujúc na nových skladbách a nahrávke a tento koncert bol pre divákov malou ochutnávkou z našej kuchyne. Tešilo ma, že prvý raz tvorili polovicu playlistu naše vlastné skladby a to sme ich ešte kopu vynechali. Koncert sme začali pesničkou na želanie, skladbou Angel od pána Hendrixa. Zvyšok koncertu ľudia s úsmevom pretancovali a našu trpezlivosť zas skúšal hmyz z celého okolia, keďže pódium bolo jediným zdrojom intenzívnejšieho svetla na okolí. Ľudia veľmi dobre prijali naše nové skladby, čo ma potešilo a nabudilo do ďalšieho fungovania. Koncert sme zavŕšili skladbou Little Wing a v duchu toho večera každý vedel, že práve ona je tou správnou bodkou na záver.
Po koncerte sme sa ešte zdržali a pri pivku, guláši, či klobáske podebatili, Radi, náš harmonikár sa ešte okúpal vo Váhu a ja som mu robil dozor. Česť pamiatke človeka, ktorý sa v ten večer utopil vo Váhu o 5-7 kilometrov južnejšie pri Komoči na Gastrofeste.
Bol to skvelý večer plný dobrých hudobných produkcií a zábavy, kiež by takých bolo viac, no s inou tematikou. Láska nie je len slovo, ako písal Simmel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára