Spolu to ide

Yellow, milí čitatelia, sprostredkujem svoje dva dni plné kultúry.

foto: Lukáš Baťo

V uplynulom roku som sa rozhodol žiť spontánnejšie, hovoriť menej "nie"a viacej "ano" pri pozvaniach na rôzne akcie. Takto som sa dostal k informácii o konaní sa koncertu mojej obľúbenej slovenskej kapely, ZVA 12-28. Hrali v Trafačke v Nitre. Celkom kúzelné miesto so skvelou atmosférou, vychytal som bombové počasie. Nečakane sa tam objavil aj môj kamoš Andrej. Dali sme pár pohárov červeného, ľudí bolo dosť na zaplnenie predného dvora Trafačky a aj vnútorných priestorov. Bol som tam prvý raz, ale páčilo sa mi tam, pohodlná usmiata atmosféra umocnená hudbou zvlenskej bluesovej kapely. Už som sa o nich pár krát na svojom blogu rozpisoval, tak to už nebudem rozoberať. Stretol som tam okrem Andreja ešte Luciu, Báru a Vlada, Andrejovych kamošov. Posedeli sme spolu a po skončení koncertu okolo 9 sme sa peši pobrali na Hidepark, kde sa konala ďalšia kultúrna akcia s nejakými ambientnými kapelami "My Panda Shall Fly" (UK) a Zoo and Aquarium. Taká hudba pre hipsterov či čo, bol som tam len kvôli atmosfére :) milé prostredie, ľudia, psy a alkohol. Okolo jedenástej som vyrazil späť do mesta za svojim bratom, ktorý so svojou partiou popíjali v Irish pube na Kupeckej. Bolo skvelé počasie, tak som si v tme zabehal pri rieke za mestským parkom a dorazil som z Hideparku na dané miesto za krátkych 24 minút. Chvíľu sme ešte pobudli a šli sme domov.




V sobotu ráno som sa zobudil do festivalového dňa. Sprcha, raňajky a balenie sa na Sitno Blues s prespaním. Odchádzali sme s Kiero Grande a partiou okolo 9:00 no hneď sme si všimli, že na druhom aute nefunguje denné svetlo, starý Ford Focus. Trvalo vyše pol hodiny, kým sa to vyriešilo horko ťažko, takže to už bolo dosť komické :D Od pol ôsmej totiž v Leviciach čakala ešte moja kamoška, ktorú som bral na festival so sebou. Keď sme dorazili na stanicu v Leviciach, tak som ju pristihol na peróne v sladkom spánku na lavičke. Na jazero Počúvadlo to bol ešte dobrý kus cesty, no dorazili sme v poriadku do malebného prostredia Štiavnice. Miesto žilo letným ruchom obľúbenej rekreačnej oblasti, ľudia sa kúpali v jazere, sedeli na terasách podnikov a užívali si prebiehajúce kultúrne podujatia. Jedným z nich bol festival Sitno Blues pod vedením Peťa Spodniaka. Čakalo nás milé privítanie organizátormi, autá sme zaparkovali a šli si obzrieť jarmok remesiel a okolie jazera, kým majstri zvukári pripravili pódium k noseniu nášho aparátu. Treba spomenúť pohotovú a ochotnú pomoc od chalanov z organizačného tímu, ktorí nám pomohli s nosením našich vecí, konečne sme si mohli zahrať bez toho, aby sme mali unavené ruky, veľmi milá služba, klobúk dole. A vôbec, celý tím bol veľmi milý a ústretový, backstage žil vlastným životom, veľa smiechu a milých ľudí, proste full service. Ba aj zvukári sa postarali o naše maximálne pohodlie na pódiu. Hral som po dlhom čase v stereo rozložení naraz cez dva aparáty, fantastický zvuk som mal...teda podľa mňa :D Pred našou zvukovou skúškou bol ešte program sokoliarov. Bola to zábava vďaka vtipkovaniu hlavného sokoliara a jeho interakcii s deťmi v publiku. Predstavili naozaj krásnych operencov, okrem sokola aj obrovského orliaka amerického, ale mojim obľúbencom bola sova druhu bubo bubo menom Kubo :D obrovský soviak jeden, pohoďák, čo mal na háku. Koncert sme začali o tretej poobednej, ľudí už bolo v slušnom počte, nálada skvelá, Slnko vysoko, teplota ideálna. Mne osobne sa hralo skvele, spravili sme uvoľnenejší playlist plný bluesrocku nám vlastného. Na základe reakcií saľuďom páčilo, z čoho sme mali ešte lepšiu náladu a dostali sme dosť dobrý popud na zahranie ešte dvoch extra skladieb.
Nejaká tá eufória, milé pokeci s divákmi, potenie sa a následný príjem tekutých i tuhých kalórií v stánkoch s občerstvením s našou partiou nasledovaný odnosením našich osobných vecí na penzión, kde sme boli Peťom ubytovaní. Spali sme piati v jednej izbe, ja s kamoškou na manželskej, Vojto na jednoduchej a Maťo s Radim na poschodovej posteli. Jednoduchý penziónik s vlastným ľadovým medveďom. V tom istom penzióne niekde spali aj moji kamaráti Dušan a Janka, čiže rodinná atmosféra. Robi s priateľkou spali na inej chatke s partiou Brančanov, našich kamarátov. Stihli sme po návrate ešte koniec koncertu kapely Edo Klena & Klenoty, vymakaní muzikanti so zmyslom pre humor :D mnoho ľudí chválilo ich koncert, škoda, že som ho nezastihol celý. ďalšou kapelou bol famózny Vidiek. Naposledy som ich videl asi v roku 2011 na Majálesi v Nitre, no už vtedy vo mne zanechali nezmazateľnú stopu. Uplynulý čas však trocha otupil tú energiu, ktorou infikuje táto výnimočná kapela divákov. Janko Kuric doslova napáda Vaše mimické a motorické svaly nejakou mágiou. Každý sa na ich koncertoch usmieva a tancuje, to dokáže máloktorá kapela. Ponúkli taký výdatný set, že tam ľudia spálili viac kalórií ako na zumbe, nehľadiac na to, že pred pódiom šľapali zvyšky neuschnutého blata z týždňa. Slnko bolo už dosť nízko za ćhrbtom podia, aby oslepovala všetkých divákov, teda až na tých, ktorí sa osmelili a šli tancovať dopredu do "kotla". Samozrejme sme mali prístup do bekstäjdžu, kde bolo pivo trocha lacnejšie a chutnejšie, takže sme mali pravidelný a kvalitný prísun tekutín.
Po energickej bombe prišla pôvabná Janka Kirschnerová. To už sme s dievčinou vybalili deku a ľahli si pobliže pódia do trávy. Desiatky prítulných lúčnych koníkov (a nejaký ten kliešť), čistá modrá obloha a Jankyn lahodný hlas, balzam na dušu. Ľudia spievajúci emotívne skladby spolu s pani umelkyňou v počte už niekoľko stovák, ak nie vyše tisícky (možno sa mýlim, ale bolo tých ľudí mrte, to je fix). Verím že počas niektorých skladieb potiekla nejedna slza a inokedy zas zaplesalo nejedno srdce. Také sú Jankyne koncerty, bezprostredné a predsa ako z rozprávky, nehovoriac o svetovej kvalite jej hlasu a spevu, bola úžasná, aj keď som sa viac venoval koníkom vo vlasoch, ale to patrí ku festivalovej atmosfére :D Nasledovali Medial Banana, no už nám začalo byť trocha chladnejšie, tak sme sa šli na izbu prezliecť a ohriať v teplej sprche...ktorá nebola, iba studená voda :D takže ostali iné metódy ohrevu. Človek aby zaspal po zotmení na voňavej čerstvo ustlanej posteli. No nakoniec sme sa dokopali na posledné dve skladby Banánov a ostal som prekvapený. S Reggae štýlom som nikdy nebol moc stotožnený, ale treba uznať, že šou to mola výborná,dvaja frontmani MB prácu s publikom zvládajú na jednotku s hviezdičkou. Úplne spracovaný dav bol ochotný splniť každý jeden pokyn speváka a nálada bola na vrchole svojej intenzity toho večera, čo má isto niečo dočinenia s optimálnou hladinou ...alkoholu v krvi divákov :D Boli tam v tom čase už indivíduá vo všetkých možných variáciách festivalového štandardu, aké si dokážete predstaviť. Banány však tým viacmenej pri zmysloch neostali ničím dlžní, koncert bol fantastický, profesionálny a na vysokej úrovni. Chlapci chodia s vlastným stejdžmixpultom a zvukárom, na pódiu nemali žiadne monitory, bo používali odposluch cez slúchadlá, čiže tam mali poriadok ako na svetových pódiách. Patrí im moja poklona.
Sklamaním večera však pre mňa bola kapela Ploštín Punk. Nepatrí sa kydať na kapely, tak to ani nebudem robiť, mali nacvičené skladby, ako vážni profíci, ľudia sa bavili a podaktorí tancovali a skákali, no obsah a forma skladieb sa nestretali s mojim vkusom, takže to bol asi skôr môj problém. Kapela dostala skvelé ovácie, no ja som ich nevydržal do konca a pobrali sme sa na izbu spať. Teda to bol pôvodný plán :D skončili sme ešte na pive s izbovou partiou. Vojto poskytol prevádzkovateľovi malej krčmičky vedľa nášho penziónu naše CD (ktorých sme mimochodom predali asi 9 kusov, čo náš doterajší jednorázový rekord :D ) a ten to tam hneď aj pustil do prehrávača. Následne k nám prišiel jeden chlapík zo susednej partie turistov, že by si rád kúpil naše CD ak ešte nejaké máme. Mali sme a on nám dal dvojnásobok ceny, že sa mu to ľúbi. Neviem, koľko bolo hodín, keď sme všetci zaľahli. 

Noc bola kľudná, príjemne divná, ale myslím, že som to celkom zvládol :'D Zvyknutý vstávať skoro som bol hore už pred šiestou a keďže ešte všetci sladko spali, neostávalo mi nič iné, ako memorovať si tvár príležiacej slečny...čo som mal robiť?! :D O siedmej, presne ako predpovedal, vstal Radi, ktorý spal na vrchnej posteli poschodovky, ktorá nehorázne vŕzgala pri každom pohybe na nej. Šiel sám na kopec Sitno, ranné rozťahovanie pľúc. Nie dlho na to sme aj my dvaja šli na prechádzku okolo Počúvadla, kým Vojto ešte spal ako zarezaný. Boli sme v domnení, že o desiatej sme mali odovzdať izbu, tak sme sa pobalili a šli von na lavičky, následne na raňajky do susednej reštaurácie Konvalinka, či jak sa volala :D Bol tam už Dušan s Jankou, prišli aj Robi s Brančanmi, čiže sme tam boli pekne veľká partia okolo Kiero Grande. Hemendegz, pivo a mohlo sa vyraziť na výlet do Banskej Štiavnice, jedného z najkrajších miest Slovenska. Bol som tam síce prvý raz, ale to mesto si ma niečím získalo. Spravili sme si výstup na kalváriu, magické miesto, "bližšie k Bohu, bližšie k sebe", kravky a maďari (mogyorók) na kopci. Keď sme sa dokochali krásnym výhľadom a ocenili si vzájomné priateľstvá a vzťahy, ozvali sa prvé hrmenia oblohy po víkende s tak krásnym počasím. Taká tá správna bodka za týždňom. Dole v meste už za popŕchania sme sa rozdelili, jedna partia šla na pivo, a druhá, ja, Robi a dve ženy, sme šli na kávu do kaviarne. Dopriali sme si však aj úžasný cheesecake (čízkäjk) a nejaký tvarohový zákusok s malinovým oným na vrchu, taká nejaká želé dreň či čo. Zapili sme to lahodnými ovocnými nápojmi s celými kúskami ovocia a lístkami mäty...priepornej. Vonku začalo liať, uvoľnilo sa napätie atmosférického tlaku, opadla ťarcha, prišli driemoty a malinké dievčatko v ružovom balerínkovskom šate oznámilo všetkým návštevníkom kaviarne, že veru nemôžu odísť. Keď už iba popŕchalo, sadli sme všetci do áut a pobrali sa serpentínami dole z kopcovitých krajov malebnej Štiavnice. Znova som strážil spánok, rád a dobrovoľne. Sme doma, zdraví, šťastne unavení. Je 21:23, vonku leje, hrmí a blízka sa, ako už dávno nie, miesto hudby iba šum a klepot dažďa, hudba prírody, dynamická a nepredvídateľná, ako život samotný.

Som vďačný za tento víkend so skvelými ľuďmi, pri skvelej hudbe na skvelých miestach. Zajtra si musím dať skontrolovať srdce, skontrolujte ho aj Vy, či nepotrebuje údržbu :) opatrujte sa ľudkovia.

Ady