Ako prví začali Juraj Schweigert & The Groovetime na pódiu B (Hollywood Stage). Málokto hrá ešte tak jemný, chutný, jazzom nasmrdlý blues ako oni. Metličky jemne hladili "škopky", kontrabas lahodil ušiam, gitara tak krásne jazzová a samozrejme vždy elegantný Juraj so svojím príjemným chraplákom a jazzovejšou hrou na ústnu harmoniku. Viacerí diváci v hľadisku a pri bare sme sa zhodli, že ich vystúpenie bolo veľmi chutné, vôbec nie hlasné, decentné a kvalitné. Klobúk dole, prvé kolo bolo v pomalšom znamení.
Medzitým som s priateľkou vypil pohár červeného striku, ktorý mi záhadne "zapísal" po strašne krátkej dobe :D asi som musel byť veľmi hladný, keď som sa pripil z jedného pollitráka striku. No čo už, v psolednej dobe som značne zredukoval konzum alkoholu a nehanbím sa za to :p
Presunuli sme sa na pódium A, kde začali Petra Börnerová a jej manžel Tomáš "Bobek" Bobrovniczký so špeciálnym hosťom v osobe Vlada Urbanovského. Koncert začal ako duo. Petrin úžasný hlas doprevádzaný Tomášovou akustickou gitarou (a loop pedálom...taký menší trik, že si nahráte sekvenciu skladby a môžete sólovať,alebo hrať ďalšie nástroje). Koncert bol veľmi vkusný, veľmi. Petra na pár skladieb hrala aj na akordeón , čo však neboli zrovna bluesové skladby, ale kto vravel, že sa niekto musí žánrovo obmedzovať? Na psoledných pár skladieb sa pridal večne usmiaty Vlado a rozlúčili sa bluesovou skladbou s nádychom funku.
Potom sme sa znova presunuli k pódiu B. Keďže u mňa strik úradoval už naplno bol som dosť odviazaný na to, aby sme si s priateľkou zatancovali. Ďuro si napriek oslepeniu reflektormi zrejme všimol, že viacero párikov sa roztancovalo, tak hrali svižnejšie groovy. Cítil som sa veľmi príjemne a už dávno som sa tak neodviazal mimo pódia. Ešte raz jedna veľká vďaka GrooveTime-u.
Myslel som si, že po nich nasleduje už Dani Robinson & The Stonefree Chexperience. Vošiel som do kinosály, no na pódiu si akýsi neznámy jednoduchý chlapík hral na klavíri a ďalší si potichu brnkal na base, akurát končili ozvučovanie. Pred tým však ešte bolo oznámené, že kapela Bega Blues Band z Temešváru ( Rumunsko) žial nemohli prísť. Sadli sme si teda do hľadiska a čakali, čo na nás tí traja páni vybalia...a veru vybalili, a poriadne!
Bola to skupina Barabás Tamás Trio z Maďarska a môžem povedať, že ešte nikdy som nebol na intenzívnejšom fusion-jazzovom alebo hociakom inom koncerte. Traja!!! Tamáš je fenomenálny bassgitarista svetového kalibru. Človek tak často nepočuje také veci zahraté na basovej gitare. Ich hudba vôbec nepostrádala druhú gitaru, lebo sám vyplnil veškerý priestor. Takisto moju myseľ odpaľujúci klávesák Zoltán Kovács, ktorý hral prevažne na zvuku akustického grand piana, no sóla hral na silne analógovom elektrickom zvuku mini-moog-u, ktorý je známy skôr z funkovej hudby 80tych a 90tych rokov. Bubenník Szilárd Banai....čo vám tu vôbec vypisujem. Všetci traja boli absolútna špica. Takmer vkuse som mal na tvári obrovský úsmev a kričal som vzrušením, že toto snáď nie je možné a nechcel som aby prestávali. Pri hraní tých najzákernejších technických vyhrávok (nie prehnaných, skôr ušiam lahodiacich) sa na seba všetci len milo usmievali akoby popíjali kávičku a spomínali na zážitky z leta. Samozrejme aj publikum ich ocenilo burácajúcim potleskom...ešte stále sa z nich rozpamätávam a myslím že s tým nie som sám.
Kapela Groovetime už balila a bola vyhlásená prestávka, kým sa na pódiu pripravil famózny Dani Robinson.
Sadol som si do najposlednejšieho radu kinosály aby som mal rozhľad na celé publikum aj kapelu. Daniho som prvý krát počul hrať na festivale v Tvrdošovciach tohto roku, myslím v júli. Už vtedy si ma získal. Je to veľmi príjemný človek a ešte lepší muzikant. Dokonca sa podobá na Jimiho Hendrixa a aj hlas má takmer rovnaký. Takže ak milujete Jimihi hudbu a zvyknete si občas poplakať, že zomrel bez toho aby ste ho videli naživo, patričnou útechou pre vašu dušu bude určite Daniho koncert s The Stonefree Chexperience z Českej republiky. Hrali aj známe aj menej známe skladby velikána acid bluesrocku ako One rainy wish, All along the watchtower, Stonefree, Fire a mnoho iných. Boli úžasní a kým naše nežnejšie polovičky tancovali dole pri pódiu (kde samozrejme nechýbal Otto, ktorého uznal aj sám Dani slovami "Wow, who´s this guy? I like him a lot, he´s coool!"), ja s kamarátom Tomim sme hore šantili na plné obrátky (možno aj preto ma teraz tak strašne bolí hrdlo). Nevyčkal som koniec koncertu, lebo som sa musel pripraviť na afterparty jamsession, ktorú sme hrali ja (spev/gitar) , Robi Gajdošík (basová gitara), Mikey Šrámek (bicie) a už spomínaný Vlado Urbanovský (gitara) . Všetci sme boli už strašne unavení a doslova nás trebalo prinútiť ísť ešte hrať po tak fenomenálnych výkonoch, nehovoriac o tom, že bola asi jedna hodina po polnoci. Zahrali sme pár štandardných skladieb z nášho repertoára s Csukamáj Olaj,no na moje počudovanie, v bare bolo ešte dosť veľa tancuchtivých ľudí, čo ma veľmi potešilo, čiže sa nakoniec hralo veľmi dobre (samozrejme posediačky) a aj sa mi dobre spievalo. Čiže ak by som mal včerajšok "se vsím všudy" hodnitiť od 1 do 10, dostal by asi 20...teda aspoň z mojej strany :) už sa teším na dnešný večer. Afterparty bude tentoraz viesť Bonzo :)
Long Live the Music!!!
