Spoza výkladov - Csukamáj Olaj

Koho zaujíma iba koncert samotný, prosím preskočte na Sobotu.

PiatoQue
Práve prežívam skúškové obdobie druhého ročníka na vysokej škole odboru Fyzika materiálov a učím sa najťažšiu skúšku. Keď sa učím, tak mám prísny harmonogram činností, musím mať okolo seba poriadok, kľud a štuple v ušiach, aby som nepočul ani šum počítača, či písanie pera. Osvedčilo sa mi to z predošlých semestrov. Mojej láske to však samozrejme nevyhovuje, lebo v takýchto časoch kladiem do popredia štúdium, ostatné počká. No ale aby som nebol za nepríjemného, nadbehol som si v harmonograme a miesto jednej témy za deň som vo štvrtok stihol tri a tým pádom som si spravil krásny deň voľna pre svoju malú a deň voľna na dnešok.

SoBota
Začiatok dňa som ešte strávil s bratom v záhrade a neskôr pri kosení trávnika s kvalitnou hudbou v slúchadlách. No po sprche som užaj vyrážal na stretko s chalanmi pri skúšobni. Bolo pol druhej keď sme aparáty napratali do Robiho starej "feldy" a vyrazili sme do Podunajských Biskupíc pri Bratislave. Hrali sme na malom festivale Rock v Múzeu, o ktorom si detailnejšie prečítajte na strénke slovakbluesu  Rock v múzeu .
V aute sme sedeli Ja, Rady, Erik a šoféroval Vlado, Robi bol na akomsi firemnom opijáši v Čechách a vyjednával nám to krásne víťazstvo v hokeji...síce dohodnutý rozdiel mal byť 6:2 a realita znela 3:1, čiže polovica, dúfam, že to neznamená, že zajtra budú tým chlapíkom s korčuľami a hokejkami vysieť na krku strieborné medaile. Ukáže čas.
 Koncert samotný bol v skutku príjemný. Po dorazení na miesto zločinu sme sa poobzerali vo fascinujúcom Múzeu obchodu, pobavili sme sa na niektorých vecičkách, zo zopár vecí sme si vystrelili a šli sme ochutnať pivo. Mňa osobne žial neoslovilo, ale ostatní sa až tak nesťažovali. Po pive sme vyložili werkzeug na pódium  napísal som playlist (medzitým dorazil Robi s partiou z práce v dobrej nálade samozrejme). Playlist stál z asi 7-8 skladieb + nejaký ten prídavok , ale hrali sme, dá sa povedať, pre prázdne stoličky v krásnom prostredí pod stromami na dvore múzea. Nesťažujem sa, nemám to nikomu za zlé, veď sme dohrali tesne pred začatím zápasu SVK - CZ a tiež sme sa po koncerte ponáhľali do auta počúvať zápas. Pred odchodom nás prehovárali nech si dáme úžasne vyzerajúceho grilovaného moriaka, že potreboval už len 10 minút na grile, no nedalo sa inak. Slintali sme iba "spoza výkladov". Po pár minutách jazdy nám však odišiel signál a rádio sme museli počúvať z telefónu...ach, toľké napätie. Koniec zápasu sme už dopozerali v krčme  Hubert v domácom Kiero Grande a potom sme sa pobrali domov.
 
Teraz mi triešti v hlave a píšem tieto slová a prichádza na mňa trpký smiech, že zajtra ma znova čaká elektrina a magnetizmus. (Blbne mi blog, takže tento kúsok textu si musíte užiť v oranžovej (: ) Majte sa fajn, ľudkovia! Šírte lásku a uvedomte si svoje hodnoty, nech je život krajší, keď už nie pre nás, tak pre ďalšie generácie.

P.S: video a foto report zrejme nájdete niekde na internete v najbližších dňoch, obektívov a kamier tam totiž bolo požehnane. Dúfam, že sa ostatným kapelám hralo aspon tak dobre, ako nám :)

Trigonosauria

Neviem, či ste o tom vedeli, ale Feri s Rantom otvorili nový klub, hudobný klub pobliže námestia v Nových Zámkoch. Otvárali sme 27.4.2012 (zatial to je pod pracovným názvom Family SHop, keďže predtým tam boli akési rodinné potreby alebo čo). Veľa si zo začiatku toho dňa nepamätám, ale zrejme vás to ani nezaujíma. Prišli sme s chalanmi na miesto činu, kde už bol rozložený Bonzo na minipódiu, na stoličkách popri stoloch sedela hŕstka oddaných hudbychtivých spolutrpiteľov tohto sveta. Zo začiatku nás bolo máličko, ale neskôr sa to príjemne naplnilo milými ľuďmi (myslím tým asi 20 ľudí z blízkych kruhov). Neplánujeme tuším nič svetoborné, chceme vzdať úctu tomuto životnému štýlu a snáď nám to nejaký ten piatok vydrží. Myslím, že môžem za Bonza, seba, Feriho i Mikeyho povedať, že sa nám hralo príjemne, takto by som si to miesot chcel pamätať. Prestávky medzi troma kolami som trávil so svojou milou, ktorú som po koncerte vyprevadil domov, keďže býva iba dva-tri bloky obďaleč. S miernou spoločenskou špičkou sme sa napratali s bandou chalanov z Kiero Grande do auta šli sme domov. Zaspával som okolo jednej, ale nečakal ma dlhý spánok.
Sobota: Vstával som 6:30 ako rpibližne každý deň, ale vten deň to nebolo o škole, ale o záhrade. Rýchle raňajky, káva s bratom a šli sme polievať do záhrady. Staráme sa o kvetinky. O 8:30 som sa pobral dnu a chystal sa na vlak do ZUŠ v Nitre. Už dávno som nebol pozrieť svojich najmilších priateľov. Dobre sme pohaluzili ako sa len s nimi dá, pokochal sa skúškou ich školskej rokovej kapely, do pár skladieb som zabliakal nejaké tie vymyslené texty, ale overall som sa cítil fajn. Po príchode do dediny som šiel po svoju Silvinku a oddýchli sme si dovtedajšiu ťarchu z týždňa. O pol ôsmej mal po mňa prísť Erik. 19:52 nikde nič, ale aspoň som mal čas sa naobedovať. Vtedy prišiel a smial sa, že oni už sú všetci v Komjaticiach na pľaci, že na mňa zabudli :D no videl toto svet?! Ešte že sme nehrali v Prahe :D , ale v susedných Komjaticiach, v Pivárni. Hrali sme tam aj vlani a hralo sa nám vtedy úžasne...takisto aj teraz. Samozrejme Otto a Ivett nechýbali na tanečnej ploche a pridali sa aj ďalšie páriky, ľudia vrieskali od vytŕženia...vtedy sa mi hrá najlepšie, malo to silu. Po nás hrali ešte Nova a Imrichova Klebeta (rovnaká zostava ako v Motoreste). My sme sa však dlho nezdržali, lebo v ten večer sme hrali ešte na kopci vo Veľkom Kýre. Ivett ma vyhodila doma a aparát vzali na miesot činu. Doma som si dal za krajec chleba so šalátovou uhorkou a sadol som na bicykel. Ako každý rok na prvého mája (vyšlo to teraz na 28.4.) hráme nášmu kamarátovi a partyčloveku koncert k narodeninám na mieste, ktoré je pomenované jednoducho, ale výstižne, Tanya (čítaj Taňa). Odohrávajú sa tam najzbojníckejšie udalosti v okolí s nespočetnými súbojmi v hre "Človeče, nezlob se!" ..."hááááááát! - kätttöüm". Odohrali sme to s typickými problémami s prúdom, čo sa týka hrania z agregátu (resp.  čo sa týka môjho komba a agregátu...moje kombo akosi nezvláda nestabilné napätie a tým pádom hrá potichu, už som sa s tým zmieril) a pobral som sa domov, lebo som už vážne unavený. Do tejto únavy sa vlieva suma unavenosti z každodenného robotovania v záhrade okolo kvetov po náročných dňoch v škole. Nuž, ale taký je život na vidieku na Slovensku. Ok, toľko sťažovania sa, nemá to zmysel...potrebujem kľud...a piesok. ...už mi hrabe z toľkého vypätia, vždy to príde koncom semestra, keď je največší nátlak, ale tentoraz, je to už vážne moc, tuším už počujem hlasy keď nad niečim večer rozmýšľam...rozmýšľam nad niečim konkrétnym, ale ako keby som popritom počul v pozadí aj niečie rozprávanie, nezrozumiteľne, ale ťažko sa potom zaspáva. To tá únava... už aby bolo znova ráno.

a malá ochutnávka z toho, čo mi teraz hrá...milujem túto hudbu
http://www.youtube.com/watch?v=ATX7IzY9CTE