Prvé spoločné skúšky sa konali v hoteli Panorama v Štúrove ,kde sa baby stretli na týždňovom sústredení, bol to náročný deň a v ten večer som ešte niekde hral, ale to som myslím spomínal už niekde v predošlých článkoch. Potom sme ešte skúšali nedávno a naposledy sme sa skúšobne stretli 15teho júna, deň pred veľkým vystúpením. Všetko bolo v poriadku, užíval som si super atmosféru veľkého pódia, krásnej sály novozámockého Kovaku. Bol to piatok. Prvú polovicu dňa som strávil prirpravovaním svojho aparátu, trúchlením nad svojou školskou neschopnosťou a okolo obeda prišla moja Sylvina, pohrali sme sa so šteniatkom, pojedli sme čo nám pred nos padlo a relaxovali sme medzi inými aj so skvelou citrónovou zmrzlinou, no onedlho sme už aj nastupovali na vlak do Zámkov, kde som malú vyprevadil a ja som sa pobral pri zadný vchod kultúrneho domu na námestí.
piatok až taký pestrý nebol, boli sme tam dovečera a do postele som padol polomŕtvy.
Dlhý spánok som si veru doprial pred dňom, čo veľa sľubov skrýval. Rodičia boli na nákupoch a brat...hmm, brata si nepamätám, ale ja som sadol na bicykel a zašiel ešte k Miškovi aby mi požičal na večer svoju lubovú epiphone sheraton2ku :) nádherný nástroj so skvelým zvukom. Musel som ju prestrunovať, lebo ju mal nastrunovanú jazzovými 11tkami a ja som ju potreboval najmä do skladby Bohemian Rhapsody (ktorú si už pár dní vkuse spievam...proste majstrovské dielo), lebo na strakáči sú single-coil snímače, ktoré nenapodobnia zvuk Briana Maya. Rodičia už boli doma, dal som si tresku s rohlíkom, prijal som vinšovania k narodeninám od svojich rodičov a užaj bol u mňa Robi na dodávke. Dve gitary, mikina a elegantné oblečenie na vešiaku a mohlo sa ísť. Cesta v starom Boxeri bola horúca a špinavá, ale tak to máme radi, no nie? :D ...kedy ako, nebudeme si klamať. Keď sme dorazili prišla mi pogratulovať moja extrémne príťažlivo nahodená polovička so super darčekom. Zašli sme na zmrzku a malú prechádzku okolo námestia, ale dlho som sa nemohol zdržať, lebo sme chystali poslednú zvukovku aj so svetlami a dymostrojom. Atmosféra na pódiu bola skvelá, cimbalovka hrala perfektne a baby boli trocha uvolnenejšie než na predošlých skúškach (z fľašky už poriadne chýbalo :P ). Všetko bolo fajn a už sme nedočkavo vysedávali a pobehovali v zákulisí. Okolo pol siedmej už ľudia prenikli cez neúprosné zvukotesné koženkou potiahnuté dvere so zlatými kľučkami, aby si pohodlne sadli na svoje miesta. To, že sála je plná ľudí, som sa dozvedel až keď sme vystúpili s kapelou v prvej skladbe "Phantom of the opera", ktorá však nebola prvou skladboiu toho večera.
Enthea má v repertoári veľa krásnych skladieb rôznych žánrov od klasiky, cez folklór, muzikál, modernu, či bigbít. Dievčatá ma veľmi prekvapili svojimi výkonmi, boli úžasné, krásne oblečené (vždy ladili s tematickým okruhom) a konferátor, ktorého pozvali bol úžasný :D Rozosmieval celú sálu svojimi vkusnými vtípkami a každého naladil na tú správnu frekvenciu pred každým vystúpením. My traja (ja a dvaja Mišovia...chybne predstavovaní ako The JointVenture(s)) sme hrali v skladbách Phantom of the opera; Lipová lyžka; Nothing else matters; Bohemian rhapsody; Joyful joyful a po burácajúcom potlesku, ďakovačkách, odovzdávaniach kvetov a slzách dojatia oslavy desaťročnice existencie Enthei, baby zaspievali ešte jednu skladbu acapella a následne sme sa pridali skladbou Aquarius s prechodom do skladby Let the sunshine in ( z muzikálu Hair), ktoré boli úplným vygradovaním celého večera, ľudia tlieskali do rytmu a zneli ovácie. Bol to skvelý večer. Po koncerte nasledovala recepcia so švédskymi stolmi, pečeným prasaťom, vínom a ovocím. Dlho sme sa však nezdržali a šli sme rozobrať aparát, s ktorým nám ochotne pomohol aj Meszo, ktorý sa práve na vlaku vrátil domov z výletu v Srbsku. Odšoféroval domov boxera, ale to už vás nemusí zaujímať. Bol to krásny večer, jedna z najkrajších osláv mojich narodenín, aj keď o tom, že mám narodeniny mali poňatie len Mikey, Mišo, Sylvi a niekto, kto mi poslal krásnu SMS-ku v maďarčine, ale žial bez podpisu z neznámeho čísla :) Domov som prišiel pred jednou v noci, dom bol prázdny,lebo v dedine sa konal Juniáles (poľovnícky ples v parku). Odložil som víno,ktoré prevýšilo v backstage-i, a odložil som aj plechovku piva a balík máčaných perníkových praciek, ktoré som ukoristil...hádam by som ich nenechal napospas upratovačke :-O ...kofolu som žial zabudol v aute, ach. No nevadí, zaspal som ako bábätko a dnes som sa prebudil do krásneho dňa ako 21-ročný. Lacko mi požužlal prst na terase a šiel som sa okúpať. Nový deň, nová šanca. Teraz by som sa mal venovať študovaniu programovacieho jazyka Java. Ale ešte chvíľu pobudnem v kyberpriestore. Pekný deň vám prajem, ľudkovia.
