Csík zenekar/ Konfráter Band 17feb2012

Týždeň bol neskutočne dlhý a som z neho aj poriadne vyšťavený. Na "elektrine magnetizme" sme zapísali 6 listov A4 formátu cyklickými integrálmi a odvodeniami prvého Maxwellovho zákona a mozoQueaux sa mi citelne skrčil jak alumíniový obal na kindervajci. Potom som si kúpil DeLuxe košielku v H&M a šiel som na najpreplnenejší vlak domov (a mrazivej zime ani nehovoriac) . Sprcha, pripravko a šlo sa znova na vlak...milujem cestovať vlakom. Šiel som za svojou láskou dobehnúť valentínsku absenciu kiticou a bielou čokoládou a šli sme na koncert maďarskej hudobnej skupiny "Csík". Fúzatý chlapík, žena v kroji, nejaký ten kontrabas, cimbal, klarinet a husle...človek by si povedal "nudáááá" resp..."ja ľudovky fakt nemusím" ...niečo také som si vravel aj ja, ale bol som zvedavý, keďže som si pozrel pár záznamov z koncertov a páčil sa mi ich alternatívny prístup k ľudovej hudbe, taký svieži a nadčasový, to cítiť dnes už zriedkakedy. PRvé tóny ma už príjemne sklamali, kvalitný zvuk (za ktorý som sa neskôr zvukárovi aj poďakoval) umocňoval hráčsku vyzretosť každého jedného člena zoskupenia. Keď prišla na pódium aj ich speváčka a začala spievať, v momente som zažil zimomriavkovú explóziu a maximálne som sa v nej vyžíval, vyžíval som sa v blízkosti svojej milej, jej voňavých vlasoch a krásnej atmosfére v pompéznej sále novozámockého kultúrneho domu. Ako zo sna, musím podotknúť, že aj vizuálna úprva pomocou svetelných skennerov bola fantastická, dokonale navodzovala atmosféru skladieb, čiže poklona patrí aj osvetľovačovi. Kapela hrala všelijaké skladby, smutné, veselé, rezké i pomalé, no ani jedna nepostrádala umeleckú hĺbku, jak citovú, tak prejavovú. Klobúk dole a musím poďakovať svojej milej za pozvanie, ktoré by som zrejme od niekoho iného určite odmietol, hanba mi :) ale teraz som o niečo lepší človek. Po burácajúcom "standing ovation" smesa pobrali do chladu ulíc na malú okienkovú pizzu pri Country, postrachovali sa pred tlupou "neprispôsobivých spoluobčanov" idúcich na diskotéku s veľkým krikom a sebavedomím. Človek s ajednoducho nemôže cítiť bezpečne, tak som teda svoju krásku odprevadil domov hoci samému mi nebolo jedno prechádzať temnými alejami mokrých studených ulíc. Vydal som sa na koncert Milana Konfrátera do Hollywood Billiard Clubu v Kine Mier. Ľudí bolo tak akurát, hudba lahodila ušiam (ale vraj sa niekto sťažoval pri pulte, že je to hlasné...ja som bol o 10 metrov bližšie ako pult a hlasitosť sa mi zdala optimálna...nuž, diskotéková mládež kontra bigbítový koncert) a postretal som pár dobrých priateľov či zo Zámkov, či z Kýru a Zemného. Predpoklad bol taký, že domov pôjdeme najneskôr o jedenástej, aj som bol patrične ospalý, ale chalani fňukali, že ešte dopijú pivo...dopili...o dvanástej :D klasika naťahovacia. Nevadí, v aute sme sa vynikajúco zabavili, večera na benzínke a prechádzka po uliciach, cyklistika domov. Dorazil som o 1 25 a do postele som si ľahol čítajúc jeden dlhočizný blog :D potvrdzujem, že to funguje ako uspávadlo. Toľko o včerajšku, kieš by ich bolo viacej takých.

pridávam ukážku z koncertu niekde inde, intro prečkáťe, aj keď ľudovky len ťažko hltáte, a viem si predstaviť, že mnohí z mojich čitateľov máte predsudky aj voči maďarčine, ale kašlem vás :D (koľko jazykov vieš, toľko krát si človekom) . Nasleduje krásna skladba ukončená verziou jednej skladby kapely Hobo Blues Band...dobrú chuť a na zdravie, ľudkovia, opatrujte sa v láske.

Reading Her Skies

She stepped out of my dreams
and touched my hand
took me for a walk
in a foreign land
Of gorgeous feelings
she told me in mute
Still shiver my lips
in her wonderful youth

Summoning emotions
I never have felt
deciding the future
all my breath I held
Among flowers we lay
so beautifully stunned
reading her skies
I know she´s the one

Languages lacking
the words that we seek
to describe the feelings
our hearts they do keep
Lifting us up above
all that we know
united and fearless
we aproach to unknown

Summoning emotions
I never have felt
deciding the future
all my breath I held
Among flowers we lay
so beautifully stunned
reading her skies
I know she´s the one

Dura Turtev & Friends @ Taverna Blues Pub 4/2/2012

Odkedy som naposledy písal nejaký príspevok uplynulo už dosť veľa času a samozrejme za ten čas som odohral pár koncertov, ale bol som buď lenivý alebo málo spokojný s tým, čo sa udialo. Viem, že som napr.  nepísal o novembrovom koncerte v Trenčíne keď bolo sviežich 6°C na vianočných trhoch s Bonzom na akcii Bluesnenie; taktiež som nepísal o viacerých koncertoch a jammingoch v Hollywoode alebo Taverne, ale tie spomienky sú už minulosťou, žial. Priblížim vám teraz dianie včerajška...teda ak vás to zaujíma, popíšem celý deň.
Ráno som si privstal s úsmevom na tvári po krásnom piatku strávenom prevažne s mojou láskou - jo, som zaľúbený až po uši, ba aj viac :) - dal som si osviežujúcu sprchu, naraňajkoval sa, dal som si kafe a šiel som na vlak do Nitry do ZUŠ J. Rosinksého. Cestou som vypočul pár skladieb z môjho telefónu (momentálne veci ako Le Trio Joubran, Orange Goblin, Phillip Sayce a Mastodon) a zašiel kúpiť pár jedlých balených produktov do obchodu. V škole mi dvere otvoril Braňo, ktorého vždy rád navštívim v škole. Je to môj učiteľ gitary a zároveň kamarát, ktorý sa hýbe v hudobných kruhoch a v školskej kapele nám hrá bubenníka ( smešne je, že je jeden z mojich viacerých obľúbených bicákov, ktorých poznám osobne :D). Kúpil si nedávno skvelú gitaru, jednu z tých "high end", MusicMan Luke, krásna morph-oranžová a snímače so skvelým zvukom, ladiace tremolo, pohodlný hmatník...ale 9ky struny mu nikdy neodpustím :D ja osobne favorizujem 10 a chystám sa presedlať na 11ky. ok to je na inú debatu. Zaspieval som si s chalanmi pár skladieb Ozzyho a Guns n Roses, keďže ich spevák meškal a potom som si zahral a zaspieval s jedným žiakom, ktorý je bluesovejšie orientovaný a keď prišli dievčatá (okolo tretej) my s Andym sme šli na vlak.
Doma na stanici ma už čakala moja drahá a peši sme šli ku mne. Fúkal hrozne studený vietor. Dlho sme sa nezdržali keďže ja som sa chystal na koncert s Miškom Lőrincom. No pred odchodom na koncert sme sa ešte zastavili u Robiho na kopci, kde oslavoval 30te narodeniny...o ktorých som snáď jediný z jeho okolia nevedel, zaujímavé. Dali sme si tortu alebo kapustnicu a šli sme ďalej. Nepríjemne prášilo sneh a tvorili sa jazyky, cesta však bola kľudná.

Koncert samotný:

Miško si na ten večer zobral so sebou kontrabas, keďže Feri bol na lyžovačke a Robi oslavoval. Keď sme prišli privítali sme sa s Durom a Imrom, zvukárom známym na južnom okolí v širokých okruhoch, Mikeym, Lacim, Gyuszim z bývalého Canned Heat rb. a na harmoniku v ten večer prišiel ešte hrať Tamás "Herfli" Csiba zo Šamorína, ktorého zatial môžete poznať zrejme len z jammingov, lebo momentálne hľadá kapelu (takže ak máte záujem o hramonikára, naklepšie na južnom Slovensku, tak ho kontaktujte, je skvele zariadený, imidžovo vybavený, entuziazmom obdarený,chýbajú mu len skúsenosti s kapelou). S Drurom milujem hrať najmä preto, lebo v posledných časoch som mal pocit, že naozaj "jammujeme" iba s ním a ešte s Bobošom, keď sme hrali v Hollywoode. Ide o to, že hrá úplne minimum štandardov, a ak aj, tak povečšinou s vlastným textom a čo ma najviac baví, hráva aj molové skladby, milujem hrať v molových tóninách a ponúka v netradičných skladbách zo Šamorínskych Veršov možnosť muzikantom prejaviť sa v tvorivej oblasti, napr. jeho typická skladba Crossroads s alikvótnym spevom sa dá zaniesť až do tranzových stavov hoc je v nej len jeden akord...tieto zážitky milujem zo spoločných jammingov. Hrali sme dokopy 3 sety aj keď sa mi zdalo už aj to priveľa, skončili sme o pol jednej. Divákov bolo tak akurát a mňa osobne potešilo aj že si zatancovali, to mi dáva energiu :) Proste to bol príjemný večer s priateľmi, porozprávali sme sa a vydali sa na zasnežené cesty domov.
Rodičia ešte neboli doma z bálu keď som si o pol tretej ľahol driemať s úsmevom na tvári spokojný z uplynulého dňa...teraz som však dosť unavený.

Prikladám pár fotiak z objektívu jedného cteného fanúšika