Z času na čas si s otcom preberáme spirituálne veci, náboženstvo, mytológiu a podobné veci. Najčastejšie pri práci v záhrade a keď príde k vyvrcholeniu debaty, otec väčšinou končí výrokom "Pozri, živé organizmy sú na Zemi už miliardy rokov, momentálne sú na vrchole ľudia, ale ak sme sa vyvinuli z opíc, prečo sa už nevyvíjajú aj opice ďalej?". Odkazuje tým na niektoré z kníh , ktoré sme obaja čítali od známeho vyznávača paleo-SETI, Ericha Von Dänikena. Domnieva sa totiž, že človek bol vybraný pre nejaký vyšší ciel.
Už malé dieťa sa na základnej škole na prírodovede/biológii učí o rozmanitosti reprodukcie života na zemi. Rastliny, ktorým počas evolúcie narastú bodliaky aby sa zachytili o srsť živočíchov a roztrúsili ich semeno po okolí, ryby, ktorým sa prispôsobia orgány, aby mohli vyliezť na súš a dýchať kyslík, chodiť po spevnených plutvách a tak ďalej by som mohol vymenúvať nespočetné množstvo malých prejavov neskonateľnosti života. Čo je vlastne život? Čo v ňom znamenáme my, a kto vlastne sme?
Touto otázkou som sa začal zaoberať pri poslednom splne mesiaca. Všimol som si totiž, že pri asi každom treťom splne som negatívne naladený, trpím depresiami a správam sa agresívnejšie. V hlave mám preludy, ktoré obhliadnuc sa späť nemajú zmysel, ale v dobe depresie sa zdajú byť priveľmi reálne. Prečítal som si teda viacej vedeckých článkov zaoberajúcich sa touto problematikou a písali, že tieto javy boli známe už pred stáročiami. V stredovekom Anglicku začali používať pojem "lunatic" pre ľudí, ktorí pod vplyvom mesiaca konali šialené veci. Najviac ma zaujal článok Dr. Buryla Paynea [link] , v ktorom odborne skúma vplyv vesmírnych javov na ľudskú myseľ. Najzaujímavejší je pre mňa fakt, že slnečná aktivita, erupcie, škvrny atď., je cyklický dej s periódou cca 11 rokov, no takisto v intervaloch cca 11 rokov sa dajú mapovať v histórii menšie-večšsie vojny, či krízy ľudskej rasy. V závere článku je otázka: "Akú máme vôbec slobodnú vôľu a do akej miery sme slobodní?".
Ďalším dielikom puzzle bol výrok mojej susedy, Viktórie. Boli sme jej včera s celou rodinou gratulovať k narodeninám. Niekto spod stola vytiahol časopis National Geographics, rozprávali sme sa o kuriozitách v prírode. Zrazu nahodila tému, ževraj vedci objavili časť ľudského genómu, ktorá je pre nás unikátna, zodpovednú za ľudskú zvedavosť. Tento úsek genómu je veľmi silný. V tom momente mi to akoby celé klaplo. Otázka zmyslu života mala v mojej hlave zrazu jasnú odpoveď - Reprodukcia.
S mojou rodinou veríme, že pod pojmom "Boh" je v Biblii a iných náboženstvách myslená všemohúca sila prírody (samozrejme môžeme sa aj zaoberať pôvodom tejto sily...neskôr). Akoby cieľom celej evolúcie bolo dopracovať sa k ľudskej bytosti. Prečo? Z hľadiska fyziológie sme takmer dokonalí. Ľudský organizmus sa tréningom vie prispôsobiť hociakým podmienkam, chce to síce generácie, ale to je pripustiteľná obeť matky prírody (analógia s karmou a reinkarnáciou z iných vierovyznaní - budeme tu na Zemi toľko generácií, až kým sa nedopracujeme k dokonalosti, kým ľudská bytosť neprekročí svoje svetské túžby sebectva a blahobytu). V Biblii sa zas píše, že cieľom ľudskej bytosti je dosiahnuť božie kráľovstvo. Vo večšine náboženstiev pochádza ono božstvo z nebies, z hviezd. Je to to nebeské kráľovstvo a nekonečno, ktoré nám bolo sľúbené? Keď už nás prestane zaujímať zlato, peniaze a lenivosť a uvedomíme si kým vlastne sme? Keď sa začneme zaoberať tým, ako presídliť ľudskú rasu a krásu života do nebies, k iným hviezdam? Albert Einstein, dokázateľne výnimočný človek raz povedal "Ľudská rasa zaznamená največšsí pokrok vtedy, keď sa veda začne zaoberať duchovným svetom". Myslím, že už čoskoro nastane ten čas, keď vznikne znova všemohúca jednota, keď sa "božia vôľa" prírody zjednotí v ľudskej vôli a zatúžime po "nebesiach". Veď už sa konajú prípravy na osídlenie Luny aj Marsu, čo je len začiatkom, akoby nám vesmír ponúkal škôlku, krok za krokom. Verím, že sme iba na úplnom počiatku. Sme prvou generáciou bodliakov Matky Zeme? Máme teda slobodnú vôľu vo forme zvedavosti zakódovanej v DNA práve preto, aby sme sa dostali do "nebies"? Ako sa vraví, život si nájde cestu. A keď sa chce dostať na iné planéty, my sme momentálne ten najdokonalejší nástroj. "Boh je láska", hlásajú v kostoloch...ale až teraz to dáva zmysel. Spýtajte sa svojich rodičov, každý správny človek v duši cíti, že žije pre svoje deti. Pocit lásky nám bol daný na to, aby sme vychovali správne mysliace potomstvo lásky a "božieho učenia" ( a vôbec sa neodvolávam na kresťanského, ani iného boha, hovorím o kráse života). Som rozhodnutý učiť svoje potomstvo v tomto duchu. Ak mám byť nástrojom reprodukcie života Matky Zeme, budem ním rád. Život a slobodná vôľa jednotlivca je postrádateľná, ale vôľa vyššej moci...
Zotrvajme teda v pokoji a prečkajme toto temné obdobie slnečného cyklu, nechcime sebecky zmeniť svet k lepšiemu za nášho života, na nás nezáleží. Záleží na tom, aké vychováme potomstvo!
Amen
