Najlepšia slovenská bluesová kapela v Múzeu Obchodu

Prišlo to ako facka, kysol som na internátnej izbe a učil sa na skúšku, keď tu sa mi pod nos pribabral leták o koncerte kapely ZVA 12-28 v Múzeu Obchodu v Podunajských Biskupiciach. Pozrel som friško spoje mestskou linkou a ani strašidelných 22 zastávok ma neodradilo a povedal som si, že si doprajem kvalitný oddych od učenia (čo nakoniec skončilo nespravením skúšky, ale na rozdiel od skúšok, koncerty nemajú opravné termíny) na super mieste pri super hudbe. Na miesto som dorazil pár minút pred začatím koncertu, tak som si ešte dal "Najčerstvejšie múzejné pivo" a vôbec nebolo zlé. Keď už ľudí vpustili do múzea, všetci si pred koncertom mohli vychutnať krásne exponáty z čias, keď aj obyčajný leták, alebo etiketa, boli umením a nie len akýmsi hnacím motorom kapitalizmu. Teda, aspon sa bolo na čo dívať.
Ano, znelo to možno trocha namyslene a povýšenecky, keď hostiteľ Marcel Juck uvádzal "Najlepšiu slovenskú bluesovú kapelu, ZVA 12-28 zo Zvolena", ale iba pre tých, ktorí ešte na ich koncerte neboli. Ja som to šťastie mal už zopár krát a vedel som, že Marcel nepreháňa. Otázka "čo je vlastne blues?" by bola na mieste. Clapton a jeho aparát za pár miliónov dolárov na pódiu? Alebo praskajúca nahrávka Roberta Johnsona s jednou gitarou z roku 1935? Je to jedno... keď je to z duše, je jedno či je človek študovaný virtuóz, alebo iba človek s ťažkým osudom a ako-takou schopnosťou dačo zahrať.
Odhliadnuc od predsudkov, kapela ZVA 12-28 pod velením majstra Nora Červenáka má akési tajomné čaro, ktoré u väčšiny slovenských kapiel postrádam. Akosi cítiť, že majú svoje texty vpísané až do kostí a každý jeden verš je na základe skutočných udalostí. Samozrejme Norov humor a "rozprávkový" zjav je neodmysliteľnou súčasťou každého ich koncertu. Títo chlapi sa na nič nehrajú, otrhané šaty, strniská, fúzy až po uši, či strapaté vlasy...nehovoriac o tom, že Noro hrá na starú lubovú Jolanu. Prvý pohľad u mnohých ľudí môže byť "banda opilcov" povedzme si pravdu :D No čo poslucháčov čaká od zaznenia prvých tónov je jeden obrovský dôvod na prehodnotenie názoru. Skladby mali taký ráz a groove, že snáď každý tancoval na svojom zadku a iba nápis "strikný zákaz tancovať" (zrejme kvôli exponátom, preskleným stenám a pružiacej podlahe) udržal ľudí od toho aby sa to tam zmenilo na veselicu. Vtipné texty z každodenného života spodnej vrstvy obyvateľstva, do ktorých sa vie vžiť väčšina slovesnkého ľudu výrazne zvyšujú náchylnosť ľudí na komunikáciu s interpretom. Pri skladbe "Hrubá múka" netrebalo nikoho prosiť. "Ani toto (Noro ukazuje na mikrofón...), ani toto (...na basu...), a ani toto (...bicie...) ...nie je...múka. Čooo je to za múúúka toto?" a ľudia bez rozmýšľania: "Hrúúúúúbaaaaa" a už to šlapalo. Poobzerajúc sa po svojom boku mali ľudia úsmev na tvári a nemohol som si pomôcť, nadchol ma pocit, že "teraz a tu" je to správne miesto pre mňa.
Aj keď nebolo dosť miesta, mladí nezávisláci si posadali aj na zem pred pódium a jeden zachytil následky rezonančných frekvencií pódia spôsobených perkusívnou prácou Norových nôh (polopate,divákovi padol na hlavu stojan mikrofónu). Ale dopadlo to úsmevne a hralo sa ďalej :) Atmosféra bola skvelá, no musel som sa pobrať na posledný riadny autobus smerom na intrák. Bol to skvelý večer v príjemnej spoločosti.

ZVA 12-28 sú:
Noro Červenák - spev/gitara

Stanislav Fakan - husle/perkusie Ladislav Červenák - kontrabas Peter Krško - bicie http://www.zva12-28band.sk/