Woodstock 2014 - Považská Bystrica

Márnosť márnivá, človeku aby sa víkend začal už vo štvrtok. Po napísaní páru strán k mojej diplomovke som bol večer vonku v príjemnej partii v Huberte s Vladom, našim gitaristom, ktorý mal celkom náhodou meniny. Partia ľudí bola super, nasmiali sme sa a čo to sme aj vypili...žial ráno to už nevyzeral byť dobrý nápad :D malinká opica, nechuť do jedla, no tak či onak som musel byť o 11-ej v skúšobni. Odchádzali sme totiž na najvzdialenejšiu cestu kapely Kiero Grande, do Považskej Bystrice na festival Woodstock 2014. Podľa niekoľkých svedkov som dlhý jak týždeň pred výplatou a s nevoľnosťou v žalúdku a bolesťou hlavy bojujúc so stiesnenými prestormi piatimi ľuďmi narvanej Škody Octavie sa mi spočiatku cestovalo hrozne, no niekde na dialnici som zaspal v akejsi krkolomnej pozícii a keď som sa zobudil v cca 180 km vzdialenej Považskej Bystrici, už bolo všetko v poriadku. Ano, uvedomujem si, že to bola dlhá a syntakticky zložitá veta, ale ruky mi idú na autopilota pričom sledujem dokument o slonoch a deťoch na ČT24.
Prvý človek, ktorý nás privítal na festivale bol prekvapivo novozámčan :D keďže sme tiež z novozámockého okresu, tak nás to príjemne prekvapilo. Bol to Patrik, stály návštevník koncertov v Blues Pube, a mal so sebou ešte ďalšiu partiu zámčanov. Na pódiu už hrala Mirka Miškechová, ktorú sme mali česť vidieť v Nitre na Čokofeste ( http://cokofest.sk/ ). Kto ju už počul, vie aké dômyselné chytľavé texty to dievča má. Je skvelá, no bolo by to chcelo lepšie publikum, pardon, početnejšie. Publikum bolo skvelé, aj ekď pochopiteľne o 14:00 v piatok poobede tam ešte veľa ľudí nebolo. Ale situovať Mirkino vystúpenie do času pôvodného Woodstock festivalu s aspoň 100 000 divákmi, nechalo by to v nich stopu. Jednoduchý folk so šibalskými textami, niekedy stačí aj toľko.
Privítali nás aj organizátorsky zaangažovaní chalani z kapely The Seventh Weapon, ktorí nám boli nápomocní v čom sme potrebovali. Andrej by nepôsobil neprirodzene ani v ´69-om :D Takže všetko v poriadku aj u nich. Náš čas prišiel okolo tretej. Slnko pražilo akurátne, pivo chutilo skvele a na pódiu som sa konečne dočkal peržského koberca!!! To fakt človek musí cesovať tak ďaleko aby simohol zahrať na koberci?! :D Ani sa nepamätám, že by sme nejak riešili monitory na pódiu a už aj sme hrali. Teda, ešte nás uviedol Milan "Yeti". Vtipný charakter, dačo ako kráľ festivalu :D Mal ešte pár pripomienok pre niektorých neporiadnych návštevníkoch, ale po chvíľi nás uvieol a mohli sme hrať.
Hralo sa mi skvele a mal som úsmev na tvári. Počul som všetko poriadne, čo ma teší, odozva ľudí bola skvelá, dokonca si aj zatancovali, vznikol spontánny vláčik a takmer sme mali aj flautové sólo v podaní jednej diváčky :D no nekonalo sa. Odohrali sme asi hodinu a už nám bolo avizované skončiť, aj keď sme mali byť na pódiu o pol hodinu dlhšie, neľutujem, mal som tak akurát...ako večer pred tým drinkov.

Po koncerte sme si ešte dali pivo a hamburger s cigánskou pečienkou. Nasledovala kapela The Bright Eye. Bola to žánrovo skôr rocková alternatíva, ale našťastie nie tá otrepaná, ktorú počuť na festivaloch v našom regióne. Podobalo sa to skôr na Kings of Leon. Spevák mal fest podobný hlas :) páčilo sa mi to. Skreslená basa, modulovaná gitara a klávesy imitujúce analógové zvuky, miestami oragan hammond, miestami zvuk ako z mojich obľúbených funkových skladieb, ba až ten moog-ovský zvuk ako mal klávesák z Barabás Tamás Trio na Jazz Blues Jamboree v 2012, ach to vám bol koncert. Spaäť k Bright Eye. KeĎ som ich počúval, akoby som videl do hlavy speváka, presne som pochopil čo má za ľubom, čo z tej muziky chce vytiahnuť a cítil som to. Samozrejme, festivalový zvuk je taký aký je, aj keď musím pochváliť zvukárov, spravili celkom slušný zvuk. Nahral som asi 16 minút ich produkcie. Snáď to raz spraví niekto aj na našom koncerte, aby som mohol zhodnoti čo znie dobre, a na čom sa ešte dá popracovať. Vtipným doplnkom ich koncertu bol (mnou pomenovaný) Enkidu (kríženec anjela a zvieraťa z eposu o Gilgamešovi). Dlhovlasý chlapík v AC/DC tričku a číňankách po ceý koncert VKUSE headbangoval (triasol hlavou a vrtel vlasmi) štvornožky...ano, Woodstock nebol známy len skvelou hudbou :D Aj tu boli rôzni hipisáci, dievčatá s kvetinami vo vlasoch, polozvery a opilci :) Jemné vône omamné. All-in-all, cítil som sa tam skvelo a ako Slnko klesalo, tak aj divákov sa viacej zberalo. Žial, tento ročník sa neobišiel ani bez tragickej nehody. Milan nám porozprával o smutnej smrtelnej nehode z predošlej noci, keď v noci pod kolesami vlaku našiel svoj osud jeden z návštevníkov, ktorý vraj ešte aj pomáhal skladať pódium a aparát. Česť jeho pamiatke. Nuž, festival Woodstock pri vlakovej trati a stanici, z druhej strany objímaný krásnou ale nebezpečnou (s pár promile alkoholu v krvi) riekou Váh nie je zrovna najbezpečnejšou alternatívou, ale toto priniesol život.

Odhliadnuc od tohto, tento trojdňový festival mi príjemne pripomenul náš Čerdafest a aj preto dúfam, že v ostatných rokoch ich sponzori neopustia ako sa im to stalo tento rok a že budú vedieť tvoriť túto idilickú atmosféru plnú dobrej hudby a kultúry aj v ďalších rokoch. Nech to fičí!

Je super vrátiť sa zo 180 kilometrovej cesty v čase a byť doma ešte včas a vychutnať si rodnú dedinu v takzvanom "golden hour", keď slnko zapadá a farbí všetko do zlatista. Vôňa poliatej záhrady, hranie sa so psami na terase, idylka.