Šli sme ďalej a na námestí som si trocha zatancoval so Silvi, užili sme si krásne slnečné a teplé počasie, vyžíval som sa v poobedňajšom ruchu slnkom pozláteného námestia, v jej vlasoch a modrých očiach. Po káve a lievancových kúskoch vo vanilkovom prášku sme sa šli poprechádzať okrajovými zákutiami mesta, v ktorých som našiel veľký potenciál na trávenie času v letnom období. Zašli sme až pri Berek, no môj mechúr už kričal po úľave a bobliže nič súce nebolo a beztak mám problém s močením na verejnosti, ale to je na dlhšiu historku :D Doma sme pobudli už len málo a zvíšil čas len na pár pohľadov do oka/očí a sivé trabanty sťaby z neba padali. Prišiel čas vydať sa no koncert do Hollywoodu. Prišli sme síce skôr, ale zanedlho už prišiel aj Robi, Meszo, Maťo a Tomas, ktorí priniesli aparatúru na ozvučenie a moje vybavenie. Kapela sa vo vnútri už zvučila. Zvítal som sa s Viktorom, rozložil som si veci a zoznámil sa aj s ich afroamerickým basákom, Aaronom. Je to veľmi pozitívny chlapík, usmievavý, má cit pre groove a vôbec pre hudbu, hralo sa mi s ním fantasticky, to podpíšem. No koncert začal Jenő sám, v štýle Boba Dylana, s jendou akustickou gitarou a jeho chrapľavým hlasom. Malo to pár svetlých momentov, užíval som si to, ale celkový odjem bol až moc ťahavý na môj vkus. Otto s Ivett si napriek tomu v pár skladbách zatancovali a ja som sa venoval priaťeľom, veľa sme sa nasmiali a Meszo občas aj pustil nejaký ten vtip, ktorých vie kvantá. V ďalšom kole som sa musel rozlúčiť so svojou láskou, ale iba na 40 minút, lebo ma pozvali na pódium zahrať si s nimi. Zostava bola: Basa, dynamický-mne-šmakujúci bicák, Viktor na gitare, Jenő na gitare, dvaja dychári (saxík a trombón či čo je to čo sa vyťahuje...) a ja ako votrelec na gitare. Hrali sa viacmenej štandardné skladby, čiže som sa necítil stratený, ba cítil som sa úžasne. Aaron a bicák sa na pódiu skvele dopĺňali a nehovoriac o mojom splnenom sne hrať s dychovou sekciou, proste fajn. ďakujem Jenő-vi, že mi dal dosť priestoru zahrať si, a užil som si aj chvíľe, keď sme si dávali tzv. duelíky. Môžem povedať, že z pódia som šiel vysmiaty od ucha k uchu :) asi som mal už absťáky.
Silvina dosť kašľala a bola zrejme aj dosť unavená a ráno ju čakalo skoré vstávanie, tak sme sa pobrali do temných zákutí ulíc Nových Zámkov. Trocha sme podrkotali zubami,... keďže som mal iba košeľu a koženné sako, no našťastie mi teraz nič nie je, takže som neprechladol :) Vrátil som sa niečo po polnoci a kapela hrala ešte posledné dve skladby. Jenő hral na mojom kombe, lebo na jeho aparáte niečo blblo. Pokecal som ešte s chalanmi, vymenil si kontakty s Aaronom a pobrali sa domov do Budapešti. Bolo s nimi fajn a dúfam, že sa ešte stretneme. K trom hruškovým panákom som pridal ešte malý vitamín B, debatujúc pri stolíku za zhasínania posledných svetiel H.B.C. Pobrali sme sa aj my domov, rehotajúc sa v dobrej nálade. Dvere som zamkol o druhej a mohol som si tie sivomodré trabanty užiť konečne vo svojich snoch. Zaspávať takto, tos i želám čo najčastejšie. Spokojne a kľudne...spokojne a kľudne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára