Viem, že to je už pár týždňov, ale akosi som nemal chuť vypisovať sem. Odvtedy sa už čoto udialo, alo pokúsim sa priblížiť spomienky na festival Sziget, kde sme hrali s kapelami Csukamáj Olaj a The JointVenture.
Bolo 11teho augusta keď sme s partiou vyrazili z Veľkého Kýru do Nových Zámkov, kde nás čakal vlastný mikrobus. Od organizátora Bluesovej Krčmy na Sziget-e sme dostali výsadu, že každý hudobník so sebou môže ešte niekoho vziať, tak sa nás zozbierala celkom pekná hŕstka ľudí. Cesta autobusom bola veľmi vtipná, pivo takmer tieklo potokom, našlo sa aj víno a muffiny, proste all inclusive (reku čo špajza dala). Keď sme dorazili na miesto činu, bolo nám viacerým do smiechu, lebo okná autobusu boli zvonka nepriehľadné a ľudia s jasnou opicou vyliezajúc zo svojich niekedy bizarne postavených stanov nám kývali, ako keby prichádzali nejaké hviezdy. Obrovský areál sme museli trocha poprekrižovať, kým sme našli naše skromné pôsobisko. Do nášho koncertu zostávali dve hodiny a všetko bolo v pohode. Pripili sme si Becherovkou a šli sme sa so Sylvinou poobzerať po blízkom okolí. V zákulisí vo "VIP" priestoroch za pódiom sa vo veľkom riešilo sudoku a popíjalo tekuté zlato. Sum 41, punkrocková kapela, ktorú som ako malý počúval bola naživo dosť nudná, tak sme sa prešli ďalej. Sziget je zaujímavý svojou rôznorodosťou a všestrannosťou. Našli sme techno a dnb stage, odniekial znela etno hudba, videli sme "facebook/youtube" stenu, kde ste sa mohli pripojiť, stenu na nabíjanie čohokoľvej s adaptérmi, stánky so steampunkovými kostýmami vojakov, hippie stánky, obrovský stage maďarskej hudby, svetový stage, obrovské ruské oko, či ako sa volá ten obrovský kolotoč, bandží džamping....proste mrte! Keď bol náš stage pripravený, rýchlo sme sa nazvučili a s Csukamáj Olaj sme mohli začať. Miesto Erika s nami hral Coco z Hajlok Blues Bandu,ktorý s nami hral posledných pár koncertov a z môjho pohľadu to zvládol veľmi dobre. Hladina alkoholu bola optimálna, slnko svietilo, zvuk bol fasa, publikum skvelé, ale véééľa prachu :D Ešte keď tancovali, myslel som si, že sa zadrhnem. Rozprával som po anglicky, bo tam bolo strašne veľa cudzincov. Od hipisákov, cez fúru hipsterov až po bláznov vo zvieracích kostýmov tam bolo všetko :D Ďalší koncert som odohral s The JointVenture. Priznám sa, v poslednej dobe sa mi s nimi hrá lepšie. Jednak je to uvoľnenejšie a toľko ani nespievam, tak sa môžem viacej venovať doprovodnej gitare, čo ma baví asi viac. Zahral si s nami aj Radi, náš harmonikár z CsMO.
Po oboch koncertoch za mnou prišli diváci sa porozprávať. Po CsMO za mnou prišiel jeden chlapík z Brazílie, mohol mať tak 24-25 a povedal, že moja hra na gitare ho strašne motivovala, ževraj pred pár rokmi frustrovane položil gitaru a prestal hrať, a že vďaka mne znova začne. Jeho slová ma dostali, bola to pre mňa neskutočná pocta, hoc sám sa nepokladám za nejakého famózneho gitaristu. Ba sa už aj zhoršujem, lebo nie som motivovaný. Po koncerte s The JointVenture za mnou zas prišla nejaká blond hipsterka, že sme hrali skvele a že je na festivale už pár dní a bola pri viacerých pódiách, ale že môj hlas je najlepší, čo tam počula "...and you´re also pretty good looking". Nuž, dajte mi niekto facku :D Sylvi chúďa musela asi dosť žiarliť, ale z mojej stránky nemá prečo :) ale povahu človek nezaprie.
Po nás hrali vynikajúco znejúci Bad Cat Blues Band. Vyzeralo to ako akýsi moderný take na Jimiho Hendrixa. Spieval starý, dôležito vyzerajúci chlapík, štýlovo oblečený, pateticky sa správajúci, ale páčil sa mi jeho spev. Nástroje hrali mladí, pohybovo nadaní chlapci s perfektnou vizážou. Strašne sa mi páčil zvuk gitary toho chalana, ale akosi to moc preháňal, celá ich produkcia pôsobila umelo, ba až silene, odhliednuc od toho, že to odohrali perfektne s prehľadom. Smutné však bolo, že tá kopa ľudí, čo bola pred pódiom počas našich koncertov, sa tiež začala rozchádzať. Nemalo to ten magnetický rozmer.
V zákulisí sa však dialo niečo magické. Atómová Kaša sa totiž dovarila. Šošovicová kaša s párkami ♥ mňam. Bolo to niečo fantastické, úplne mega....samozrjme ten extra dojem z nás vytiahol neskutočný hlad po koncerte. Medzičasom sa nám dosť ochladilo a mal som čo robiť aby som svoju podchladenú a žiarlivú Sylvinku udržal pri zmysloch. Šli sme sa teda prejsť a splynuli sme s obrovksým davom hipsterov - prachatých módnych maniakov, ktorý chú vyzerať zanedbalo výstredne v drahom oblečení. Popravde, ich koncentrácii sa nečudujem, Sziget je dosť drahý festival, netuším koľko stojí vstupenka, ale vraj sa Maďarom moc neoplatí, čiže si ju môžu dovoliť len bohatší, alebo ľudia zo sveta, pre ktorých je táto cena smiešne malá. Ale žilo to tam pestrosťou, čo však môže na nás obyčajných dedinčanov pôsobiť mätúco. Treba si však uvedomiť naše hodnoty. Ja sa nepotrebujem vizuálne dištancovať od ostatných, predvádzať sa v drahom oblečení. Mnohí sa môžu cítiť ako šedé myšky v takomto dave, ale mne sa oveľa viac cení, keď vidím hipíka/hipíčku v otrhaných handrách, ale so spokojným šťastným úsmevom na tvári.
Čas sa pomaly naplňpval a blížil sa čas koncertu Snoop Dogga pri hlavnom pódiu. Takú hviezdu len tak hocikedy nevidíte, tak sme si to nemohli nechať ujsť. Bola to neskutočná šou, párty, tancovali sme, smiali sa a tešili. Bol tam aj jeden milý momentík, keď sme sa len oddávali hudbe a zrazu som na chrbte zacítil cudzie vlniace sa telo. Prilínala sa na mňa totiž nejaká usmiata malá blondýna a keď som zbadal zmeravený pohľad mojej Sylvinky pripravenej vraždiť, tak som si ju s úsmevom pritúlil k sebe, aby nemala obavy :D
tesne pred koncom sme odišli do autobusu v zákulisí Bluesovej Krčmy, kde dohrávala maďarská ikona Mystery Gang Trio so svojim skvelým rockabilly. Autobusom sme sa plavili doslova morom ľudí opúšťajúcich koncertnú plochu, klepali nám na autobus (znova v domnení, že sme niektoré z hviezd festivalu) a dostala nás hláška nášho rozosmiateho harmonikára "Azt hiszik hogy kitudja kik is vagyunk", čo znamená asi toľko, že "myslia si že ktovie kto sme my" ale v slovenčine to nemá taký efekt :D
Večšinu cesty domov som strávil v zohrievaním mojej drahej, ktorá sa klepala chladom, na čom ešte pridávala aj zbytočne zapnutá klimatizácia. Obetoval som veškeré pohodlie, aby som ju zahrial, až kým si Feri nevšimol, že sa klepeme od chladu, tak prikázal šoférovi vypnúť klímu. Rozlúčili sme sa znova na parkovisku Tesca v Nových Zámkoch. Domov som prišiel okolo jednej, no nik nebol doma, lebo v parku sa konal juniáles.
Toľko o pamiatke na Sziget 2012. Opatrujte seba aj svoje duše!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára