Wellcome to the Music Prison
You´re free to leave
but we know you don´t want to.
So let us cover you in Stardust.
V piatok ako je už vo zvyku som si vybral voľný deň pre svoju priateľku, s ktorou sme sa rozhodli byť v tento deň kreatívni. Začalo to nakúpením potrebnej ingrediencie. Aj sme tak učinili a ešte sem sa prešli po meste. Doniesol som so sebou kopec starých tričiek, ktoré som už nenosil, lebo boli nudné, alebo detinské a zúfalo potrebovali akúsi úpravu. No naša kreativita začala najprv spoločným varením obeda pre celú rodinu. Cestoviny s hlivami na smotane so syrom. Bolo to niečo fantastické. Chvíľu sme potrávili a išlo sa upravovať, celé nám to dosť trvalo, ale výsledky stáli zato, mali sme už skúsenosti z predošlej akcie. Na večer sme mali na pláne niečo oveľa viac kultúrnejšie.
Kombo som mal na hasičskej stanici v meste a gitaru s káblami za mnou doniesol cez deň otec, ktorý mal cez mesto cestu, takže som sa ráno na vlaku nemusel teperiť s veľkou váhou. Namierené sme mali do nového klubu, Stardust, v rovnomennom Hoteli na Komárňanskej ulici v Nových Zámkoch. Už som tam bol na dvoch koncertoch, no doposial sa hralo iba v hornej reštauračnej časti. V podzemí, kde bývala pokrová herňa, je bar a dve miestnosti s peknou klenbou ladené do gala-červena. Feri a Robo Rečka, bluesový nadšenec a spolutvorca viacerých predošlých bluesových miest v meste, sa rozhodli pretvoriť toto miesto hriechu a hazardu na niečo neskutočné. Teda skutočné do posledného detailu. Neboli časovo obmedzení a mohli sa umelecky vyžiť, či už so svetlami, maľovaným pódiom, plagátmi starých koncertov, obrazmi bluesových mohikánov či špičkovo spraveným logom...dali sa na tom záležať a keď som to v ten večer všetko zbadal, ostal som stáť v nemom úžase. Cítil som sa akoby na posvätnej pôde. Galantný pocit luxusu, s gitarou v jednej ruke a krásnou ženou po druhom boku...no proste ...proste.
Na mieste činu už debatovali zodpovední a každý mal na tvári veľavravný úsmev od ucha k uchu. Zanedlho dorazil aj hosť večera, sám Dura Turtev. Prešiel dlhú cestu, bo šiel rovno z Prahy, no slovám úžasu sa tiež nevyhol. Priestory sa pomaly zaplňovali ľuďmi, objavila sa aj veľká skupinka kýrskej bázy, ba dokonca zvedavosti neodolal ani sám Andor Oláh, z Maďarska. Zanedlho sme už aj boli všetci na pódiu a zahral si aj spomínaný Andor. Hralo sa skvele, lebo zvuk bol akurátny, hudba ešte lepšia a o atmosfére ani nehovoriac. Ľudia boli úžasní a človek mal konečne pocit dobrého večera, keď medzi skladbami bolo počuť ruch preplnenej sály. Durove groovy som vždy miloval a milovať budem, je s ním radosť hrať a vôbec...s celou totuto partiou. Zostava bola: Dura (gitara/spev),Feri (basa), Laci Hlavatý (gitara), Mikey Šrámek (bicie), Andor Oláh (harmonika) a ja na gitarua doprovodný spev. V druhej polovici večera si zahral aj skelý Pali Grexa z levického D Blues Band-u, s ktorým som hral prvý krát, ale bolo mi cťou. Prvý krát som hral so saxofonistom a boli mi to velice pochuti, snáď sa to zopakuje. Euforické pocity na konci skladieb ma nemíňali no pomaly sme sa dosatali ku koncu setu a bol čas zabaliť to. Nie však nadlho. Budúci piatok sa tam koná senzačný koncert Eroll Linton & Johnie Shepperd Band, alias Janči Pásztor z bývalého Canned Heat Revivalu doprevádzajúc oceňovaného britského harmonikára. To by ste si nemali nechať ujsť!
Cesta domov s bandou z Kýru bola vtipná :D plná čísel a mien...Bol som neskutočne hladný, tak som poprosil nech ešte v Zámkoch zastavia na benzíke po bagetu... "Zastavíme, u Imiho v Kýri"...nuž, tak sme sa stavili pozrieť harmonikára Hajlok Blues Bandu pracujúceho na kýrskej čerpacej stanici. Dali sme si "raňajky?"...proste jedlo a rozprávali sme sa asi do druhej v noci. Ach, tie noci veselé. Nech je ešte veľa takých. Opatrujte sa ľudkovia!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára