Ach, to Slovensko naše bluesové

Kedysi som počul z úst jedného černošského bluesového speváka slová "Keby sme všetci milovali svoje manželky a nemilovali by sme whisky, blues by nemal zmysel!". Dnes je tých kritérií na "blues" trocha viac. Politika, zamestnanie, školy, ...šablóny. Cítim to aj na sebe a vidím to aj na ľuďoch v meste, hlavy zvesené, zadumané, znepokojené, tváre biele, lebo všetku krv tlačia do mozgu na rozmýšľanie. Sme frustrovaní márnym bojom za ideál, ktroý nám vnúkol niekto iný. Ľudia už pomaly aj zabudnú na to, čím by chceli byť. V Nitre, kam chodím na školu, je pri Filozofickej Fakulte UKF nasprejovaný nápis na múriku popri chodníku, ktorý vídam každý deň: "Hej ty, človek, a ty si sa už stal tým, čím si vždy chcel byť?!". Je to príjemná pripomienka na každý deň. Prečo by sme mali byť študovaní právnici, lekári, astronauti, sociológovia či ekonómovia? Lebo sa to oplatí a dobre sa z toho zarába? Človek sa vie naučiť čokoľvek, poznám dokonca príbeh jedného dospeláckeho idiota, ktorý sa učí externe termofyziku ako ja, len aby mal titul...to by mohol ísť skôr na sociálnu prácu alebo čo...no a jemu sa darí robiť skúšky,...len aby mal titul. To nám tlačia do hlavy. Je to blbosť! Človek by mal robiť to, čo vie robiť najlepšie! Niekto je rodený maliar, kuchár, niektoré ženy sú súdené byť dokonalými matkami bárz aj v zlých finančných podmienkach, niekto je naozaj rodený právnik alebo ekonóm. Nie je na tom nič zlé, keď to človek robí z presvedčenie a nie v prvom rade pre peniaze. Čítal som pútavý príbeh jedného juhoamerického prezidenta, ktorý žije v chudobe z preimerného paltu a 90% svojho prezidentského platu dáva na charitu a pomoc chudobným. V tom článku ma seriózne zaujal jeden jeho výrok, ktorý by mali púšťať v televízii a vysielať v rádiu: "Nie ten je chudobný, kto má málo, ale ten, kto chce stále viac!". ...ale keď tu u nás je ešte aj v chudobe zle bývať, žiť, vychovávať. Nechcem tu zostať, musím odísť, aby som mohol niekde kľudne žiť, ďaľeko od chamtivých postkomunistických režimov a nadnárodných spolkov, ktoré sa snažia riadiť pomali už aj to, koľko jedla môžeme denne zjesť. Toľko o bluesovom slovensku ako duševnom stave...a teraz k Hudbe :)

Livin´ Blues 2013 Bratislava - Konal sa vraj 21. ročník tohto festivalu. S chalanmi z Csukamáj Olaj sme boli pozvaní, koncert sa konal v Petržalke, KD Lúky zašitý niekde medzi panelákmi v časom zapadnutom sídlisku páchnucom postkomunizmom, akoby zamrznutý v čase. Boli to už dva týždne dozadu a je mi zima, takže to trocha zostručním. Ke´dže žiadna z bratislavských a okolitých kapiel nevedela príjsť na zvukovú skúšku skôr, tak my jediní sme museli vyraziť z domu už okolo jedenástej, aby sme na jednu boli v Blave. Ak ste už boli v sále KD Lúky, viete akú optickú facku som dostal, keď som do nej vošiel :D Ten kto ju projektoval...no ruky dolámať. Optický klam, nakloneného priestoru, keďže vertikálne panely po bokoch neboli naaranžované v kolmom smere k zemi, ale približne v 65 stupňovom uhle, čo mozgu prikazovalo vyrovnávať tú nezvyklosť a ...proste to je nepríjemné :D Z pódia to už bolo iné. Zahrali sme asi 9 skladieb a to zopár vlastných premierových. ľudia tlieskali nadšenie, nie len tak umelo, čiže sa im snaď páčili, čo ma teší :) Medzitým sme si užívali kapelný život v zákulisí, pobehali kulturák, boli sme jesť a tak. Mali sme dokonca vlastnú šatňu :-O Najviac sa mi páčili asi Američania, ktorých meno som nepostrehol, boli síce už troška popoví, no mne sa to ľúbilo, spevák mal super hlas a na trojčlennú kapelu to bol super výkon. ďalej ma zaujal slovenský Rolling Stones Blues Cirkus, ktorý má môj obdiv za to, ako vie udržať a menežovať vyše desiatku muzikantov na pódiu s menami ako Dura Turtev, Beci Uherčík, Ján Šveda a mnoho ďalších, o ktorých sa najviac dočítate na stránke Slovenskej Bluesovej Spoločnosti.. Ako poslední hrali maďarskí novoavantgardisti, Mississippi Big Beat. Kĺbia elektronickú samplovanú hudbu s delta bluesom. O spev sa stará Gál Boogie Csaba, ktorého môžete poznať napr. z účinkovanie v maďarskej speváckej súťaži Megasztár. Je to unikátny týpek so zaujímavým nosovým hlasom, mne sa páči. Na ústnej harmonike mu zas čaruje Andor Oláh, ktorého myslím na bluesovej scéne netreba predstavovať, stojí za viacerými veľkými projektami v Maďarsku. V polovici ich predstavenia sme však odišli, ešte sme absolvovali milý výlev zopár divákov chváliac náš výkon, čo nás nesmierne potešilo :) cesta domov bola trocha pridlhá zvážiac vypité množstvo alkoholu niektorých účastníkov zájazdu :D ale bola sranda, aj toto musí byť. Takže all-in-all, Livin´ Blues 2013 v Bratislave sa mi páčil, schvaľujem ;) !

foto@Rudolf Baranovič

Včera som zas mal to šťastie zúčastniť sa koncertu kapely Bluesweiser. Bol piatok a ja som bol už zdecimovaný písaním svojej bakalárky a predstava piatkového večera v kruhu svojej rodiny, ktorá ma mala dojsť navštíviť a osláviť moje meniny (ktoré som mal v deň Livn Bluesu) bola úplne nepiatková...tak som radšej zobral svoju milú na neskutočný koncertík. Bolo to už dávno, čo som videl Bluesweiser naživo a viem, že som bol vtedy úplne unesený, ale nečakal som, že budú tak dobrí. Bolo fajn znova stretnúť aj Ivana Tomoviča, pokecať o hudbe a aparátoch. Stardust v Nových Zámkoch bol síce takmer prázdny, ale presilovka zato nebola. Odhliadnuc od toho, koľko bolo divákov, atmosféra a hudba boli neskutočné. Už pri prvej skladbe nám s láskou padli sánky. Pár skladieb som aj natočil a videá nájdete na jútjúbe, no pri niektorých skladbách sme sa neovládli a šli sme ako jediný párik tancovať...a vôbec mi to nevadilo. Bola to taká rodinná atmosféra. Klobúk dole pred Durom, Ivanom a ich Bluesweiserom s novou rytmickou sekciou. Samozrejme všetka česť aj Dokymu na saxíku, nepamätal som ho tak dobrého. Prepracované groovové funky, ktoré hrýzlo do mäsa i kosti, super!!!

foto@Dušan Teplan