Je mi už dosť známe, že maďarská časť mládeže na Slovensku je kultúrne aktívnejšia a súdržnejšia, než tá slovenská, čo je mi aj trocha ľúto. Už viac rokov sa každé leto v auguste koná tábor pre vysokoškolských prvákov v auto-campingu pod hradom Gýmeš pri Jelenci. Je to krásne prostredie v prírode, kvázi "za božím chrbtom", chatky, jazero a najmä - veľa skvelých ľudí. Hneď po príchode na miesto činu nám cestu skrížila skupinka aktívnych ľudí, ktorí vykonávali akési skautské aktivity pri strome (ja tomu nerozumiem). Tábor je vlastne o tom ,aby sa budúci študenti spoznali a niečo zaujímavé sa aj naučili (videl som lukostrelecký oný a ešte iné haluze). Boli tam ale mladí Maďari z celého Slovenska, vraj aj z Košíc, a tuším tam bol aj niekto priamo od našich južných susedov. Tu je vidno ako táto hŕstka ľudí drží pokope aj napriek veľkej diaľke. Hneď po výstupe z auta nás privítali emancipované dievčatá, ktoré vyzerali, akoby riadili kultúrne dianie (vysielačky, štítky a predstavovanie sa) a následne sme sa dopravili k pódiu, kde sme mali o ôsmej vystupovať. Náš bicák, Coco už bol na mieste, lebo tábor trval viac dní a akurát v ten deň mal 23. narodeniny tak sme si rovno pripili na jeho zdravie...viackrát. Ešte pred koncertom po zvukovej skúške som absolvoval 20-minutový rozhovor pre táborový časopis s akousi Lillou, s ktorou som sa vraj už raz zoznámil v Blues Pube v Nových zámkoch - týmto sa jej ospravedlňujem, ale žial si na to nevspomínam...akosi :'D. Rozhovor bol fajn a sám som si pri ňom pospomínal na samé začiatky kapely, na vznik nášho vtipného mena a tak. Potom som šiel na WC do malého domčeka ktorý bol rozdelený na chlapskú a babskú polovicu, v ňom sprchy a vécka. Po vstupe ma hneď vítalo zo sprchy pár nahých chlapských pozadí :D chalani si nahlas spievali známe pesničky, bol to vtipný zážitok. Atmosféra tábora bola super a môžem ho len chváliť...dokonca aj bufet mali nazvaný "Klinika" (if you know what I mean :D ) Vedľa nej na stene bola vypnutá veľká biela plachta a k nej zavesených zopár centrofixiek, celé to slúžilo ako spomienková stena odkazov, tak som im tam aj ja niečo nechal. Neďaleko sme sa tam spoznali s nejakým Dávidom, ale Šica nepoznal :-/ . No neva, koncert samotný sme začali pomalou skladbou Red House, nech sa tam zlezú ľudkovia z celého areálu, ktorý bol mimochodom obrovský, takže mi ani nevadilo, že priamo pred pódiom nebolo až tak veľa ľudí, chápal som to a hudba bola dosť nahlas aby ju bolo príjemné počúvať aj z diaľky. K mojej super nálade určite dopomohli aj tekuté katalyzátory, ale to je všetko fajn :) Detičky tancovali, radovali sa a od SpongeBob-a som dokonca dostal počas koncertu pohárik Jägera :) Odohrali sme asi 16 skladieb no ajtak nás ešte vytlieskali naspäť a tak, ako som spomenul v rozhovore pre časopis, sme aj dali skladbu z nášho prvého dema, ktorú sme na koncerte nehrali už celé roky, "Elhagyott az asszony" alias "Nechala ma žena". Je to funková skladba s dobrým groove-om, v podstate jednoduchá, ale o to chytľavejšia. Mala hádam največší úspech a keždý skákal od radosti :) Bol t super koncert.
Po koncerte sme si dali pár pív a začala diskotéka pred pódiom, keďže nasledujúca kapela Undermind, mala počas cesty technické problémy a meškala asi hodinu alebo aj viac. To nevadí, lebo sme sa vybláznili a myslím, že ja osobne som sa na diskotéke ešte takto dobre nebavil. Ja, moja milá, Vlado a Radi sme stvárali tie nejvtipnejšie tanečné kreácie na celom "parkete" :D Vytancovali sme sa a už sme mali aj dosť "katalyzátorov" tak sme si sadli nedaľeko pódia aiba nasávali atmosféru toho miesta. Už nám bola aj zima keď Radiho napadlo založiť oheň z kopy napíleného dreva pri pahrebisku, kde sme sedeli. Sedelo tam viacej "zlomených" ľudí :D ale nenapadlo to nikoho. Radi tam doniesol nejakú sušinu, nejaké tenké drievka, papiere a už to horelo...neviem prečo, ale ja som sa toho ohníka ujal ako svojho dieťaťa a "vychoval som ho". Našiel som tie najideálnejšie, najsuchšie drevá a kultivoval som ohník, staral som sa oň, bol môj a preto bolo aj trocha ťažké ho tam nechať, keď sme sa rozhodli odísť domov. Ale ostal tam a dával teplo zlomeným deckám :) to je hlavné. Ako ten ohník, ostali tam po nás aj spomienky v hlavách viacerých ľudí. Kapela Undermind hrala skvelo, na môj kvus trocha sterilne, ale malo to šťavu, hrali covery tých najznámejších partyrockových skladieb, nechýbali Green Day, White Stripes, Szupernem či iné rockové hitovky. Bolo to super. Takže celý Gólyatábor (gólya : bocian po maď. ; označenie prvákov/ zelenáčov) hodnotím na jedničku a dúfam, že im to takto ešte dlho bude fungovať. ďakujeme zapozvanie.
piatok 23. augusta 2013
sobota 3. augusta 2013
The JointVenture v Nesvadoch + update
Už pred pár mesiacmi sme si s TJV quartetom na skúške vraveli, že by to chcelo klávesáka. Ja som si hneď spomenula na jedného fajn chlapíka menom Tamás Fekete. Spomínal som ho v jednom dávnejšom článku po návšteve jeho koncertu v Kovaku v Nových Zámkoch s mojou priateľkou. Oni dvaja boli spolužiaci na gymnáziu. Pred dvoma týždňami došlo na lámanie chleba a Tomáša sme pozvali na skúšku, ktorá sa konala v utorok tohoto týždňa. Nič záväzné, probovačka. Hralo sa nám skvelo a s kapelou sme sa zhodli, že ho pozveme na koncert, ktorý sa konal včera.
Pozval nás Oli, spevák už pomaly kultovej juhoslovenskej (severomaďarskej... komu sa ako páči) bluesrockovej kapely, História, ktorému patrí malá krčmička Kelt Garden, ale ak sa spýtate hociktorého miestneho na Kelt Garden, netušiac kývu hlavami, to miesto poznajú pod menom Oliho krčma.
Krčma má aj zadný dvor v príjemnom intímnom duchu, výčap, háláslé, altánky, stoly s lavičkami a pódium. Tomiho som presvedčil, nech donesie aj svoj starý kláves Vermona + synťák s pár kvalitnými zvukmi. Laci (gitara/spev) na skúške v utorok nebol, lebo bol pár mesiacov/týždňov vo Švajčiarsku a ešte mal nejaké povinnosti, takže to bolo tak, že po dvoch mesiacoch sme sa prvý raz stretli na pódiu. Bol tam prvý a privítal nás svojim typickým úsmevom :) Ja som pricestoval s Robim a Cocom z našej kapely. Onedlho dorazili aj Tamáš, moja žienka a ich kamoš Attila. Kopec oldschoolovej aparatúry na pódiu :D Feriho prastaré kombo Behringer, Ja a Tomi sme hrali na aparátoch Vermona zo 60/70tych rokov. Keď sme sa nakoniec nastavili na pódium a ja som zazrel do L-ka postavené klávesy, zrazu sa ma zmocnil pocit, že to bude super koncert. Splnil sa mi dávny sen, hrať v rockovej kapele s klávesákom. Začiatok koncertu sa z technických príčin posunul o asi 40 minút (čo nikomu nezazlievam, lebo som sa dopočul, že údajne vykradli skúšobňu Histórie...ak je to pravda, tak dúfam, že sa im čo najviac aparátu vráti a deti zlodejov budú krivo šťať), no nevadí, aj nám to vyhovovalo. Popravde nerád hrám viac ako dve hodiny čistého času a Feri sa aj tak ponáhľal odísť.
Koncert samotný prebiehal skvelo, klávesy dodali hudbe nový rozmer a hralo sa mi skvelo, ale to údajne každému :) Samozrejme ľudia začali tancovať až po dostatočnom množstve povzbudzovadla, ale nechýbali Otto s Ivett, a som rád že Coco šiel tancovať s mojou dievkou, nerád sa prizerám, ako sama sedí a nemá s ňou kto tancovať. Ale všetko šlo ako malo a videli sme plno vysmiatych tvári, takže to hodnotím ako jeden z tých lepších koncertíkov, aj keď to bola iba malá krčmová akcia s lkedva 30-40 divákmi, o to radšej mám takéto malé akcie. Odohrali sme dve kolá a mali sme dosť. Na posledné kolo Feriho vystriedal Robi :)
Takže týmto oficiálne vyjadrujem potešenie z účasti Tomáša v našej zostave a dúfam, že to s nami potiahne ešte dobrých pár koncertov.
UPDATE: Moja domovská kapela je Csukamáj Olaj, do ktorej som vstúpil v máji roku 2006 a prvý koncert sme hrali 7.7.2007 o 7-ej večer na nultom ročníku Čerdafestu, kde s nami hrali aj Expired Passport. Táto formácia bola asi 4-5 rokov neoficiálnym tribute-bandom legendárnej kapely Hobo Blues Band z Maďarska. Meno "Csukamáj Olaj" znamená v preklade "rybí tuk zo šťučej pečene"...to meno vzniklo spontánne pred spomínaným prvým koncertom, nik nečakal, že sa kapela takto rozbehne. Na tohtoročnom Čerdafeste sme oslavovali 6. výročie koncertovania kapely. Tuším sú to už dva roky, čo som oficiálne prevzal spevácke žezlo od Robiho, ako sme postupne zangličťovali repertoár. Teraz sme však prišli do bodu, keď sme začali viac pracovať na mojich skladbách, nápadoch, ktoré sú často dosť odlyšné od tých štandardných bluesových skladieb, ktoré sme hrávali trebárs pred 3 rokmi. Repertoár sa pomaly ale isto mení na moje dieťa, ktoré by som rád pomenoval inak. Po dlhom uvažovaní s kapelou sme dospeli k záveru, že projekt premenujeme na "Kiero Grande". Toto pomenovanie vzniklo tuším v roku 2008 v hlave nášho gitaristu Vlada, keď na plagáte k jednej akcii miesto obce pôvodu Veľký Kýr, nám napísal Kiero Grande. Mohli by sme vymýšľať všelijaké anglické filozofické názvy, no Kiero Grande je naše a neopakovateľné. Nevravím, že Csukamáj Olaj zaniká, neviem presne čo sa deje, ale viem, že najbližších pár koncertov chcem odohrať s kapelou Kiero Grande! Najbližšie nás môžete vidieť 22. augusta pod hradom Gýmeš v tábore imatrikulancov (či čo) alebo na Klokočinskom jarmoku v Nitre 31. augusta o 16:00...a potom na motofeste 5.9. v Komoči aj s Kiero Grande aj s The JointVenture hneď po sebe ;) Takže sa niekde určite vidíme.
Pozval nás Oli, spevák už pomaly kultovej juhoslovenskej (severomaďarskej... komu sa ako páči) bluesrockovej kapely, História, ktorému patrí malá krčmička Kelt Garden, ale ak sa spýtate hociktorého miestneho na Kelt Garden, netušiac kývu hlavami, to miesto poznajú pod menom Oliho krčma.
Krčma má aj zadný dvor v príjemnom intímnom duchu, výčap, háláslé, altánky, stoly s lavičkami a pódium. Tomiho som presvedčil, nech donesie aj svoj starý kláves Vermona + synťák s pár kvalitnými zvukmi. Laci (gitara/spev) na skúške v utorok nebol, lebo bol pár mesiacov/týždňov vo Švajčiarsku a ešte mal nejaké povinnosti, takže to bolo tak, že po dvoch mesiacoch sme sa prvý raz stretli na pódiu. Bol tam prvý a privítal nás svojim typickým úsmevom :) Ja som pricestoval s Robim a Cocom z našej kapely. Onedlho dorazili aj Tamáš, moja žienka a ich kamoš Attila. Kopec oldschoolovej aparatúry na pódiu :D Feriho prastaré kombo Behringer, Ja a Tomi sme hrali na aparátoch Vermona zo 60/70tych rokov. Keď sme sa nakoniec nastavili na pódium a ja som zazrel do L-ka postavené klávesy, zrazu sa ma zmocnil pocit, že to bude super koncert. Splnil sa mi dávny sen, hrať v rockovej kapele s klávesákom. Začiatok koncertu sa z technických príčin posunul o asi 40 minút (čo nikomu nezazlievam, lebo som sa dopočul, že údajne vykradli skúšobňu Histórie...ak je to pravda, tak dúfam, že sa im čo najviac aparátu vráti a deti zlodejov budú krivo šťať), no nevadí, aj nám to vyhovovalo. Popravde nerád hrám viac ako dve hodiny čistého času a Feri sa aj tak ponáhľal odísť.
Koncert samotný prebiehal skvelo, klávesy dodali hudbe nový rozmer a hralo sa mi skvelo, ale to údajne každému :) Samozrejme ľudia začali tancovať až po dostatočnom množstve povzbudzovadla, ale nechýbali Otto s Ivett, a som rád že Coco šiel tancovať s mojou dievkou, nerád sa prizerám, ako sama sedí a nemá s ňou kto tancovať. Ale všetko šlo ako malo a videli sme plno vysmiatych tvári, takže to hodnotím ako jeden z tých lepších koncertíkov, aj keď to bola iba malá krčmová akcia s lkedva 30-40 divákmi, o to radšej mám takéto malé akcie. Odohrali sme dve kolá a mali sme dosť. Na posledné kolo Feriho vystriedal Robi :)
Takže týmto oficiálne vyjadrujem potešenie z účasti Tomáša v našej zostave a dúfam, že to s nami potiahne ešte dobrých pár koncertov.
UPDATE: Moja domovská kapela je Csukamáj Olaj, do ktorej som vstúpil v máji roku 2006 a prvý koncert sme hrali 7.7.2007 o 7-ej večer na nultom ročníku Čerdafestu, kde s nami hrali aj Expired Passport. Táto formácia bola asi 4-5 rokov neoficiálnym tribute-bandom legendárnej kapely Hobo Blues Band z Maďarska. Meno "Csukamáj Olaj" znamená v preklade "rybí tuk zo šťučej pečene"...to meno vzniklo spontánne pred spomínaným prvým koncertom, nik nečakal, že sa kapela takto rozbehne. Na tohtoročnom Čerdafeste sme oslavovali 6. výročie koncertovania kapely. Tuším sú to už dva roky, čo som oficiálne prevzal spevácke žezlo od Robiho, ako sme postupne zangličťovali repertoár. Teraz sme však prišli do bodu, keď sme začali viac pracovať na mojich skladbách, nápadoch, ktoré sú často dosť odlyšné od tých štandardných bluesových skladieb, ktoré sme hrávali trebárs pred 3 rokmi. Repertoár sa pomaly ale isto mení na moje dieťa, ktoré by som rád pomenoval inak. Po dlhom uvažovaní s kapelou sme dospeli k záveru, že projekt premenujeme na "Kiero Grande". Toto pomenovanie vzniklo tuším v roku 2008 v hlave nášho gitaristu Vlada, keď na plagáte k jednej akcii miesto obce pôvodu Veľký Kýr, nám napísal Kiero Grande. Mohli by sme vymýšľať všelijaké anglické filozofické názvy, no Kiero Grande je naše a neopakovateľné. Nevravím, že Csukamáj Olaj zaniká, neviem presne čo sa deje, ale viem, že najbližších pár koncertov chcem odohrať s kapelou Kiero Grande! Najbližšie nás môžete vidieť 22. augusta pod hradom Gýmeš v tábore imatrikulancov (či čo) alebo na Klokočinskom jarmoku v Nitre 31. augusta o 16:00...a potom na motofeste 5.9. v Komoči aj s Kiero Grande aj s The JointVenture hneď po sebe ;) Takže sa niekde určite vidíme.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)