hudba k čítaniu z môjho súdka momentálne: muzika
Keď sme s Robim dorazili na miesto činu, už z diaľky sa na nás usmieval miestodržiteľ, Pali. Na Rajskej Pláži v Zemnom pri bufetíku vyrástol skvelý krytý pľac aj s pódiom. Dušanovi priatelia už varili guláš no okrem Paliho, barmanky, barmana a zopár náhoďákov ešte nikoho nebolo. šikovno sme vyložili a zapojili aparát a čakanie sa mohlo začať.
Ako prvý sa predstavil Milan Konfráter s kapelou. Milan síce pol hodinu meškal, lebo cestou z Pezinka žial vychytal "klasickú" piatkovú dopravu na diaľnici, no čakať sa oplatilo. Priznám sa, že túto zostavu Milanovej kapely som nepoznal. Poznal som len Milana a gitaristu a speváka Martina Tomášika. Mladý stredoškolák, oduševnenie a bluesové presvedčenie mu nechýba a má skvelý hlboký hlas, ktorý, až sa trocha opotrebuje dospievaním, bude raz silnou súčasťou slovenskej bluesovej scény. Pripomenul mi časy z 2009, keď som aj ja mal 18 a začal som svoje pôsobenie na bluesovej scéne s Ferim a Bonzom v Nových Zámkoch. No späť k Milanovi. Asi som mal posledné roky šťastie počuť Milana len na takých akciách, kde sa nemohol úplne odviazať, alebo bol hlasitostne limitovaný. Včera večer som však mal tú česť si znova vypočuť toho Milana, ktorého som spoznal v roku 2009. Jeho hranie bolo svieže, rockové a predsa svojsky pedantné. Vrcholom ich koncertu pre mňa ako gitaristu bolo, keď v druhej skladbe v záverečnom sóle použil slide (slajd). Neviem, či som ho už počul slajdovať, ale včera ma to príjemne prekvapilo a myslím, že mu to náramne svedčí, nehovoriac o tom, že má na slovenskej scéne jeden z najlepších gitarových tónov na blues. Mal by to robiť častejši :p S Martinom sa striedali ako pri mikrofóne, tak i pri gitarových sólach. Obaja predvádzali svoje schopnosti v tom najlepšom svetle, vkusne. Ponúkli skladby klasicky bigbítové, ako aj rock n rollové od skuiny Cream, ale aj slovensky spievanú vlastnú tvorbu. Vynikajúci začiatok spomienkového večera venovaného Zuzke.Piesok bol jemný, ľudia veselí, pivo chutné, počasie svieže, no príjemné. Nasledovala naša kapela, Kiero Grande. S Dušanom sme sa pred pár rokmi skamarátili, taká tá prirodzená príťažlivosť pohodových ľudských myslí. So Zuzanou začali tvoriť takmer pravidelnú súčasť našich koncertov, boli spolu zlatí jak sa pokúšali krepčiť aj na tie zložitejšie z našich skladieb :D Osud však nadelil inak. Odvtedy sme s Dušanom už čo-to spolu prežili, spoločné koncerty a vystúpenia. Verím tomu, že od sveta dostaneme naspäť, čo mu dávame. Kvôli Dušanovi a Zuzke došla kopa ľudí z Banskej Bystrice aj z Oravy, rodina, priatelia. Tá súdržnosť je vždy úchvatná. Ako aj minulý rok, podarilo sa nám presvedčiť týchto veselých ľudí, aby sa nehanbili a prišli si zatancovať do piesku pred pódiom. Bola veselica, minulý rok tancovali na náš "heavy metal" (skladba Leave no trail z nášho albumu Unorthodox), tak sme im tento rok ponúkli na pokus našu "punkovú" Inside my head... úspech :D Playlist obsahoval aj bluesové štandardy s harmonikou a v prevažnej miere aj naše vlastné skladby z tvrdšieho súdka, no nikomu to neprekážalo. Končili sme o pol jedenástej, aby sa mohli prichystať chalani z Easy Blues zo Štúrova.
v prestávke kým sa chystali sme si pokecali s našimi kamarátmi Noémi a Gyuszim (Ďusi --Hosszú z Canned Heat revival) a popili dajaké pivá. Nálada bola skvelá, vlasy spotené, koncert odohratý a všade to voňalo pečenou klobásou, hotdogmi a gulášom. Bola tam taká nesmierne zlatá fenka jack russel terriéra. Troška sa hanbila, ale občas sa dala zlanáriť na škrabkanie...škrabkanie, hurka malá.
Lepšou voľbou ako Easy Blues na post poslednej kapely nemohlo byť nič. Začali približne o trištvrte na jedenásť. Ľudia boli roztancovaní ešte z nášho koncertu a teda EB mali dokonalý podklad pre svoju produkciu. Ponúkajú zemitý bluesrrock, štandardky z trocha iného súdka ako Milan, či my. Tým pádom, že nehrajú rytmicky tak zložité skladby ako Kiero Grande, sa ľudia spred pódia prakticky ani nepohli a ostali počas celého koncertu tancovať. Skvelý pohľad to bol :) Samozrejme chalani hrali skvele a robili pre divákov aj výbornú šou. Ako aj minulý rok som šiel k brehu (ktorý bol kvôli vysokej hladine Váhu o 60 metrov bližšie ako minule) aby som si vychutnal takmer štúdiovú čistotu ozvučenia obďaleč od pódia. Treba uznať, že Robi (aj Vlado, ktorý docestoval na náš koncert a pomáhal nás zvučiť) je dosť skúsený zvukár na to, aby spravil veľmi slušný živý zvuk. Znelo to skvele. Blues, funk blues, rock, nič z toho nechýbalo a diváci kapelu nechceli pustiť z pódia.
Ďalší skvelý ročník, priatelia, pivo a hudba pre Zuzku. Česť jej pamiatke.
Hudba stíchla, v hlave kľud, striedajúce sa biele pásy na ceste, ruky unavené, posteľ mäkká, 02:30.
Lepšou voľbou ako Easy Blues na post poslednej kapely nemohlo byť nič. Začali približne o trištvrte na jedenásť. Ľudia boli roztancovaní ešte z nášho koncertu a teda EB mali dokonalý podklad pre svoju produkciu. Ponúkajú zemitý bluesrrock, štandardky z trocha iného súdka ako Milan, či my. Tým pádom, že nehrajú rytmicky tak zložité skladby ako Kiero Grande, sa ľudia spred pódia prakticky ani nepohli a ostali počas celého koncertu tancovať. Skvelý pohľad to bol :) Samozrejme chalani hrali skvele a robili pre divákov aj výbornú šou. Ako aj minulý rok som šiel k brehu (ktorý bol kvôli vysokej hladine Váhu o 60 metrov bližšie ako minule) aby som si vychutnal takmer štúdiovú čistotu ozvučenia obďaleč od pódia. Treba uznať, že Robi (aj Vlado, ktorý docestoval na náš koncert a pomáhal nás zvučiť) je dosť skúsený zvukár na to, aby spravil veľmi slušný živý zvuk. Znelo to skvele. Blues, funk blues, rock, nič z toho nechýbalo a diváci kapelu nechceli pustiť z pódia.
Ďalší skvelý ročník, priatelia, pivo a hudba pre Zuzku. Česť jej pamiatke.
Hudba stíchla, v hlave kľud, striedajúce sa biele pásy na ceste, ruky unavené, posteľ mäkká, 02:30.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára