Bolo mi znova dopriate cti zahrať si s dvoma skvelými ľudmi a hudobníkmi a samozrejme aj s kapelou okolo nich. Myslím, že Ericha "Boboša" Procházku na slovenskej bluesovej/jazzovej scéne netreba snáď nikomu predstavovať. Už dlhšiu dobu sa poneviera s Marekom Wolfom, veľmi príjemným chlapíkom hrajúcim na dvojkrké "SG-čko" (a vraj miluje variť :D človek, ktorý miluje variť proste nemôže byť zlý človek...možno sa nájdu výnimky, uznávam). Z príležitosti údajne posledného koncertu tejto sezóny v Hollywoode v Nových Zámkoch, bol pozvaný aj virtuózny harmonikár a veselá kopa, Mátyás Pribojszki z Maďarska. Prvý krát som sa s touto partiou stretol na pódiu ešte v pizzérii Fortuna, to bol akýsi predchodca Blues Pubu na gúgskej. Bolo to v roku 2009 keď som sa dostal do kolobeho Blues Carousell. Doprovod sme im hrali znova ja, Feri a Mikey.
O tom, aké netradične skvelé verzie starých, niekedy nudných štandardov, hrajú Erich s Marekom som sa už rozpisoval v jednom článku z minulého roka, takže sa nemienim opakovať. Výnimočne dobre som sa však cítil počas zdanlivo nekonečnej verzie skladby Smokestack Lightning od Howlin´ Wolf-a. Téma je položená na jeden akord, prevažne pomalá, éterická s neustálym napätím, ktoré vás niekedy vyhecuje až k zovretiu hrdla a zimomriavkam. Ja som skladbu presedel na pódiu pri Matyiho nohách v tureckom sede. Skladbu som maximálne užíval aj napriek jej takmer 20minutovému trvaniu. Zavrel som oči a povznášal sa vo víre zvukov akoby z iného sveta. Bobošovo prízračné zavíjanie do mikrofónu na harmoniku so skresleným zvukom pri prechode do hlbín jeho hlasu, celé pódium rezonovalo a ja som plával v zimomriavkach, Mátyašova kvílivá harmonika tomu dodávala úplne iný rozmer. Ťažko hľadám slová, ktorými by som vám opísal, ako som sa cítil počas toho koncertu, ale jeden z pojmov, ktorý to približne vystihuje, je "Out of this world" a myslím, že na pódiu som s tým pocitom nebol sám. Ak ste tam boli, počuli a videli ten koncert, tak možno tušíte o čom píšem. ...Ok, trocha rozdýchavam tie intenzívne spomienky. Koncert sme dokončili jemnou skladbou typickou pre Boboš/Wolf duo a ja som sa urýchlene musel zbaliť a odísť, lebo môj odvoz bol netrpezlivý. Toľko o jednom skvelom koncerte.
Počas jednej z dvoch prestávok, keď som trávil čas so svojou milou, ma oslovil Gerő zo skupiny Expired Passport, ktorý je taktiež lídrom organizácie SMAZE a mnohorakým hudobným a kultúrnym aktivistom na južnom Slovensku. Požiadal ma o interwiev pre jedno rádio. S radosťou som mu poskytol odpovede o začiatkoch mojej skromnej hudobnej kariéry, vplyvoch, vedľajších projektoch a vôbec všeobecne o hudbe. Myslím, že je to rádio Pátria, ak sa mýlim, ospravedlňujem sa...samozrejme, rozumieť maďarčine vám nezaškodí, ak z toho rozhovoru niečo chcete mať :D Rozhovor hahral aj s Ferim Sajtosom. Prajem pekné sviatky a viacej kľudu.
