Bol piatkový deň. Vstal som okolo šiestej, neskôr siedmej, až nakoniec deviatej s plánom pracovať na protokoloch z elektroniky. Žial, bez úspechu. Okolo obeda som sa vybral do Nových Zámkov za svojou láskou, s ktorou sme sa vybrali do "chlapskej nočnej mory" - na nákupy. už keď sme okolo jednej dorazili k nákupnému stredisku a Sylvi poznamenala, že autobus späť o 15 45 nestíhame, bolo mi jasné, že sa zdržíme. Ale nebola to nočná mora. Pobehali sme síce najprv pár nudných miest, no potom prišli fajn veci, hodné skúšania a ja som si užíval módnu variabilitu svojej krásky :) Kúpili sme pár trendy vecí (keďže človek môže byť všelijak nematerialisticky založený, farebné pekné veci povzbudia sebavedomie, ktoré potrebujeme všetci ) a pobrali sme sa na ďalší bus.
Pred pár dňami som dostal od Feriho pozvanie ísť s ním na koncert B&P v Komárňaskom Rév-e, kde sme už tiež pár krát hrali...pochopiteľne pozvanie na takýto koncert sa neodmieta. O siedmej sme sa stretli v Hoteli Stardust a pobrali sa k autu.
Na mieste činu, v pivnici niekdajšej nemocnice skrytej pod stromami sa schyľovalo k niečomu magickému. Stretli sme Ericha aj Matyiho rozprávajúc sa pri stole v klasicky úsmevnej nálade. Ľudí bolo ešte pomenej, ba bolo takmer prázdno. Toto famózne harmonikárske duo v ten večer hralo v (pre mňa) doposial neznámej formácii, teda až na Pištu Lengyela, po boku ktorého som hral, keď som mal prvý krát česť hrať s Bobošom. Teda na gitare Pišta, na base Martin Gašpar a na bicích Igor "Ajdži" Sabo. Doposial som ich ešte nepočul hrať, no to čo nasledovalo nemôžem nazvať nijak inak ako mágia. ...Práve sa zamýšľam, ako vôbec poňať všetky tie nálady a emócie, čo tí chlapi povytvárali nie len v mojej hlave. Prichytával som sa v transu podobných stavoch so zatvorenými očami vlniac sa v rytme klasicky temných Bobošovských verziách štandardov. O majstrovskom umení dvoch harmonikárov som nikdy nemal pochýb, no nebolo to len o nich dvoch. Keby tam nebol hoc aj len jeden z rytmickej sekcie, zážitok by bol diametrálne odlyšný, no v tejto formácii podali LEGENDÁRNY výkon. Nehovorím to teraz preto, lebo mám ešte čerstvé spomienky, ale toto bol najlepší a najimpresionistickejší hudobný zážitok môjho doterajšieho života. Doteraz to nechápem. Banda obyčajných nenápadných ľudí, sebranka zo Slovenska a Maďarska, 5 daňopovinných ľudí...sa dotklo včera večer mojej duše. Nebudem menovať všetky tie neskutočné groovy, ktoré vyčaroval famózny virtuóz Martin Gašpar geniálne a vkusne doplnený Ajdžim, ktorý presne vedel kedy pridať na šťave aby mi odpálil procesor chápania, a takisto nebudem menovať všetky sóla, ktoré predniesli Boboš a Pribojszki, a takisto neviem vyjadriť úžas z Pištovych harmonických koncepcií každej skladby nehovoriac o lahodiacom zvuku jeho aparátu. Musím však vzdať hold aspon jednej skladbe a tá bola pomalá, smútiaca verzia skladby "Motherless Child". Neviem, možno trvala aj pol hodinu, no bol som vtedy úplne inde, a takisto moji priatelia okolo mňa. ...Bola to seánsa, duševné liečenie, nikto sa nepredvádzal, tá hudba existovala v inej dimenzii, bola taká aká musela byť a tí piati ľudkovia na pódiu boli bránou do tohto sveta...ináč by som to nevedel nazvať. Mátyás v tej skladbe dal hádam svoje najemocionálnejšie sólo aké som od neho počul. Strávil som asi 8 minút so zavretými očami a všetko iné prestalo existovať....ten večer, tá hudba, to bolo equilibrum, načistá harmónia. Ospravedlňte moje euforické vyjadrovanie, ale bolo to tak.
Bolo tam iba okolo 20-25 ľudí, ale cítim sa byť neskutočne poctený, že som mohol byť aj ja na (bez preháňania) jednom z najlepších bluesových koncertov v histórii hudby. Hral som s nimi už neraz, ale toto som nečakal. Klobúk dole, ďakujem!!!
