V nedeľu sme mali následne na obed skúšku s kapelou. V pondelok večer prípravný konbcert U Očka...to miesto má svoju charizmu. Hrali sme s Durom Turtevom, Ferim a Mikeym a pridal sa aj Roman Horváth na ústnej harmonike. Skúšali sme naživo repertoár, ktorý sme si pripravili na Gastroblues festival v Pakši v Maďarsku. Domov sme sa vrátili o pol jednej a ja polomŕtvy som sa vrhol do postele, aby som o tri hodiny vstal a vrátil sa späť do Bratislavy na prijímací pohovor na STU, ktorý som absolvoval s úspešným koncom.
Gastroblues festival, je jeden z tých starších a legendárnych festivalov v strednej Európe. Koná sa každé leto už 21 rokov pod vedením Kaktusa (ano, maníka prezývajú Kaktus). Gastroblues od svojich počiatkov hostil največšie hviezdy hudobného neba (v rámci žánrov Rock/Blues/Jazz). Tento rok to boli Collegium Musicum, Dana Fuchs, Eric Sardinas, Al Di Meola a iní. Ako hovorí názov, festival je úzko spätý aj s gastronómiou. Každoročne sa konajú majstrovstvá vo varení kotlíkového guláša s ochutnávkou vín a iných alkoholických nápojov.
Bolo mi teda dožičené sa tohto skvelého festivalu zúčastniť a tiež si zahrať na hlavnom pódiu pred slovenskou legendou 70tych rokov, Collegium Musicum. Aparatúru zabezpečoval profesionálne zorganizovaný tím ľudí. Nevšimol som si žiadne nedostatky, alebo zádrhely. Všetko šlo hladko, bezchybne, každý mal vlastné šatne, registračky, stravné lístky a stage manageri boli pohotoví a nápomocní. Ja osobne som "vyfasoval" také isté kombo, aké mám doma, čiže som nezažil diskomfort, ako keď som bol na Jazz Blues Jamboree sponzorovaný Marshall JVM 250kou, ktorú som vôbec nepoznal. Základ tria The JointVenture doplnili Dura Turtev a Boboš Procházka. Hralo sa mi skvele a ľudia to patrične aj oceňovali potleskom. Kvôli časovej tiesni sme však noedohrali všetky skladby nášho playlistu, keďže sme dostali iba hodinu času a pripravených sme mali 14 skladieb.
Po nás hrali spomínaní Collegium Musicum. Neviem zhodnotiť ako hrali, keďže som ich popravde počul prvý raz a osobne ma ich hudba neoslovuje. Martin Valihora doslova valil hory na tých bicích a podpíšem to, že kvôli tomu ma ešte odvtedy bolí ľavé ucho. Inak hrali kvalitne, Marián Varga vyzeral byť v pohode, žiadne excesy, gitarové sóla na jednotku, basa skvelá, len ten súlad. Samozrejme ani mladý zvukár zrejme nevedel, čo z tej hudby má vytiahnuť, keďže kláves občas nebolo skoro vôbec počuť a basa sa tiež strácala. Naopak bicie boli strašne nahlas do športovej haly (au moje ucho) :) ale all-in-all: generácia, ktorej sa CM dotklo ich koncert ocenila a početné publikum skladby odplácalo burácajúcim potleskom. Okolo ôsmej večer (hrali sme o piatej) sme sa pobrali na izbu v panzióne. Na izbe sme boli tak, ako sme aj prišli autom: Dura, Boboš, Mikey a ja. (Cestou do Paksu (pakš) sme počúvali album Simy Martausovej, ktoré mi daroval Boboš, lebo som ho spomenul s oduševnením a on na to "v tom prípade ti milý Adrián to CD darujem, mám ho vzadu v taške, hral som v jednej skladbe a dostal som ho, ale nemám to na čom prehrať". Nesmierne ma to potešilo, lebo som Simonu videl spievať v relácii Večer pod lampou a silno ma to oslovilo. Skladby sa ma duševne silno dotkli, krásne texty a hudba, ktorú si Simona píše sama, ostatné nástroje hrali vynikajúci hudobníci v štúdiu Cobra. Album má brilantný zvuk a vrele ho odporúčam. Dnes ráno keď som ho počúval, mi miestami tak zovrelo hrdlo pri chtíči do plaču v zimomriavkách, že som sa chvíľami nevedel napiť...nuž ale treba to počuť. Je to krásna hudba s hlbokými jednoducho podanými myšlienkami, v ktorých si každý nájde svoje nehovoriac o tom, že Simona je skvelá speváčka so silným hlasom, no predsa si ho krotí a z hudby cítiť, že má neskutočné skryté rezervy, ktorými v poslucháčovi udržiava neustále napätie. Zadovážte si ten album, lebo tento skvost v hlúpych rádiách sotva začujete. Odbočke koniec.). Pokúšali sme sa spať do tej jedenástej, lebo okolo polnoci nás čakal headlinerský (hedlajnerský vazzeg) post v bluesovej krčme (tiež súčasť gastrobluesu: veĺké pódium v športovej hale; afterparty v bluesovej krčme; ranný koncert v kostole) . Kým sme sa snažili spať sme počuli z diaľky nadupaný koncert Dany Fuchs. Ovácie ľudí sme počuli z uzavretej športovej haly až po náš panzión, ktorý bol asi 100 metrov od festivalu, takže to bol zrejme "nářez". Po nej hrala tuším kapela Boom Boom (žial viac neviem, nepoznám ju, ale tuším to bol nejaký maďarský All-stars band, keďže som z diaľky rozpoznal gitarové sóla Tibora Tátraiho, živej legendy. 11 minút po jedenástej vošiel do izby Feri aby nás sporiadal. Dali sme sa dokopy a vyrazili sme na miesto činu. Dve ulice od haly bola malinká krčma, ktorá mi veľmi pripomínala starú Fortunu z Nových Zámkov. Skoro taká istá konštrukcia aj pôdorys, drevené obklady na stenách. Príjemná atmoška. Ľudia ešte neprišli, lebo trval koncert v hale, kým sme sa mi pripravili. Dali sme kafe, pivo a mohlo sa hrať. Pôvodne to bolo avizované ako jam session, no zrejme došlo k dezinformácii :) Nevadí, malé kluby mám omnoho radšej ako obrovské pódiá. Pred koncertom sme ešte absolvovali malý rozhovor pre nejakú televíziu a tak. Hrali sme asi dve hodiny (do tretej nočnej). Bolo vidno, že aj Bobošovi sa hrá skvelo, vtedy takzvane "nakladá" a veru aj naložil, aj Ďurimu sa ľúbilo, bo hral na kombe pre akustické gitary a bol unesený zvukom. Ja taktiež "svojim" kombom...ach kiežby moje hralo tak jak má...má problémy s napätím a stíchne. Naopak, toto hralo na hlasitosti 2 tak, ako moje cca na 5-6, hralo úžasne a vôbec som sa nemusel trápiť s tónom čo z toho lezie (toť zrejme keci len pre muzikantov). Po koncerte za mnou došli dvaja mladíci cca v mojom veku sa poďakovať za skvelý koncert, a že reku im odchádza spevák a boli by nesmierne radi keby som sa k nim pridal, no vravím "nemôžem, cestovné dôvody - prečo, kde žiješ? - Nagykér (Veľký Kýr) - Aha..to je kde? - Asi 200 km na sever, Slovensko..." :D dobre sme sa zasmiali, ale boli to pohoďáci, len mám hroznú pamäť na mená a žial si ich nepamätám :/ nu-ž.
Na apartmán sme dorazili 03:39 a bolo načase si ľahnúť. Vstávali sme o ...ehm, tuším 8 alebo 9, aby sme stihli na 10tu do kostola, kde sa konala tretia etapa. Po slovnom úvode kantora v evanjelickom kostole a krátkom organovom koncerte sme nastúpili pred oltár ja, Dura a Boboš. V tejto mini-zostave sme zahrali tri skladby zo Šamorínskych Veršov Judity Kaššovicovej. Hrali sme A Pomlé utca (Stromy líp), Gyönyörű érzés (Krásny pocit) a Kék blues (Modroblues). Verše sú dvojjazyčné, slovenské časti spieval Dura a maďarské ja. Po prvej skladbe som sa potmehúcky ospravedlnil za svoj zrejme divný akcent, ale diváci poslucháči túto moju omluvu ocenili dosť hojným potleskom :D zlatí sú. Skladby boli pomerne éterické a v kostolnej akustike sa hralo úžasne. Páčilo sa mi to. No ihneď po odohraní koncertu sme sa čo najrýchlejšie zbalili, lebo Boboš mal byť o druhej v Šamoríne vyrážajúc na ďalší koncert ... Paks nie je zrovna pri Šamoríne :D Takže sme si to upaľovali dialnicami až do Nových Zámkov. Keďže som nemal odvoz domov, hodinku a pol som si počkal u Mikeyho a Lenky. Majú super byt :D Mikey ma odviezol na stanicu a o 14 54 mi šiel domov vlak.
Zo stanice som sa zmorený festivalmi, cestovaním a váhou svojej batožiny a gitary pobrla na kopec, kde sa konal Čerdafest. Pobudol som tam len chvíľu aby som si tam nechal káble, pedále a gitaru a so zvyškom batožiny som sa pobral na ďaleký druhý koniec dediny. Domov som došiel pred pol piatou, dal sprchu, kafe a šiel som na oslavu menín a narodenín mojich dvoch bratrancov. Tam som expresne skonzumoval asi 7 obložených chlebíčkov (šak víš, keď si hladný, nie si to ty...daj si..ehm...chlebíček?) a vydal som sa bicyklom späť na festival. Práve začali nitrianski Spins. Celkom fajná rocková partia. Neviem prečo, ale mal som fantastickú náladu a ani mi nebolo treba žiadnych podporných tekutín. Našiel som si haluz...doslovnú haluz, konárik, ktorou som terorizoval pospolitý ľud, pripomínajúc im obranné reflexy, výbušnosť ich povahy a samozrejme som obohacoval ich osobnostné vyžitie, na ktoré mnohé ovečky spomedzi nás v dnešných dňoch zabúdame. Spins teda hrali rockové pecky, žial koncert začal o šiestej a ešte nebolo dosť ľudí, verím, že keby je tam aspon stovka, tak je tam sranda. Po nich hral Kolárovský GutBand (nie, nie črevný band, Kollárovo je po maďarsky Gúta) Hrali taký swing / dixiland, bolo to veľmi príjemné spestrenie programu. Potom ma napadlo, že nemáme žiaden playlist (moja nočná mora) a ani text k najnovšej skladbe som ešte nenapísal. Tak som utekal do skúšobne po notes, kde mám zapísané názvy skladieb a vrátil som sa hore. Kapela História bola už v polke svojho programu. Ja som spísal 14 skladieb a keď som sa pustil do písania textu, napadlo ma iba "ach...f@&k it" :D takže som si znova vymýšľal. Keďže moje kombo ako som spomínal pri zvýšenom pódiovom napäťovom zaťažení stíchne až vám je z toho do plaču, ani som sa s ním nepokúšal a hral som na svoju malú Vermona MV3. Ten aparátik má 12,5 wattov, ale na hlasitosti asi 2/10 hral tak nahlas, že som všetko krásne počul a nepotreboval som sa do monitorov (s Fendrom by to bol prúser...na ten hral Radi na harmonike a na to to stačilo, ale gitara by v tom neušla) No proste radosť na tom hrať...a Bonzo ma ešte onoho času odhováral, nech to nekupujem ;D ...žeby mi nedoprial, huncút jeden? Koncert samotný?...čo ja viem, spýtajte sa ľudí, ja osobne mám dojem, že sme veľa skladieb uponáhľali, ale však nevadí, atmoška bola celkom cool :) Dohrali sme, najedol som sa, a reku že vezmem Dejva na jedno pivo, že nech nežerem, kúpim si pivo a Domča a Fredi (spolužiačky zo základky) pri výčape, že nám ho dajú zadara, zato že sme super kapela :'D milé sú, ďakujem baby. Sadli sme na kopec do trávy, kecali, haluzili, popíjali a užívali si funkrockovú produkciu motorových myší z kapely ZBG. Bol to energický festivalový nádel :) No pomali ma už premohla únava a moja milá je na 10dňovom tábore so skautmi, pobrali sme sa teda s matkou na bike-och domov. Úmrtie a zmŕtvychvstanie vám sem už písať nebudem, je to nuda :) upratovanie festu, vláčenie chladničky na pleciach a tak.
Opatrujte sa ľudkovia, gorily číhajú všade ;)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára