Ráno som si privstal s úsmevom na tvári po krásnom piatku strávenom prevažne s mojou láskou - jo, som zaľúbený až po uši, ba aj viac :) - dal som si osviežujúcu sprchu, naraňajkoval sa, dal som si kafe a šiel som na vlak do Nitry do ZUŠ J. Rosinksého. Cestou som vypočul pár skladieb z môjho telefónu (momentálne veci ako Le Trio Joubran, Orange Goblin, Phillip Sayce a Mastodon) a zašiel kúpiť pár jedlých balených produktov do obchodu. V škole mi dvere otvoril Braňo, ktorého vždy rád navštívim v škole. Je to môj učiteľ gitary a zároveň kamarát, ktorý sa hýbe v hudobných kruhoch a v školskej kapele nám hrá bubenníka ( smešne je, že je jeden z mojich viacerých obľúbených bicákov, ktorých poznám osobne :D). Kúpil si nedávno skvelú gitaru, jednu z tých "high end", MusicMan Luke, krásna morph-oranžová a snímače so skvelým zvukom, ladiace tremolo, pohodlný hmatník...ale 9ky struny mu nikdy neodpustím :D ja osobne favorizujem 10 a chystám sa presedlať na 11ky. ok to je na inú debatu. Zaspieval som si s chalanmi pár skladieb Ozzyho a Guns n Roses, keďže ich spevák meškal a potom som si zahral a zaspieval s jedným žiakom, ktorý je bluesovejšie orientovaný a keď prišli dievčatá (okolo tretej) my s Andym sme šli na vlak.
Doma na stanici ma už čakala moja drahá a peši sme šli ku mne. Fúkal hrozne studený vietor. Dlho sme sa nezdržali keďže ja som sa chystal na koncert s Miškom Lőrincom. No pred odchodom na koncert sme sa ešte zastavili u Robiho na kopci, kde oslavoval 30te narodeniny...o ktorých som snáď jediný z jeho okolia nevedel, zaujímavé. Dali sme si tortu alebo kapustnicu a šli sme ďalej. Nepríjemne prášilo sneh a tvorili sa jazyky, cesta však bola kľudná.
Koncert samotný:
Miško si na ten večer zobral so sebou kontrabas, keďže Feri bol na lyžovačke a Robi oslavoval. Keď sme prišli privítali sme sa s Durom a Imrom, zvukárom známym na južnom okolí v širokých okruhoch, Mikeym, Lacim, Gyuszim z bývalého Canned Heat rb. a na harmoniku v ten večer prišiel ešte hrať Tamás "Herfli" Csiba zo Šamorína, ktorého zatial môžete poznať zrejme len z jammingov, lebo momentálne hľadá kapelu (takže ak máte záujem o hramonikára, naklepšie na južnom Slovensku, tak ho kontaktujte, je skvele zariadený, imidžovo vybavený, entuziazmom obdarený,chýbajú mu len skúsenosti s kapelou). S Drurom milujem hrať najmä preto, lebo v posledných časoch som mal pocit, že naozaj "jammujeme" iba s ním a ešte s Bobošom, keď sme hrali v Hollywoode. Ide o to, že hrá úplne minimum štandardov, a ak aj, tak povečšinou s vlastným textom a čo ma najviac baví, hráva aj molové skladby, milujem hrať v molových tóninách a ponúka v netradičných skladbách zo Šamorínskych Veršov možnosť muzikantom prejaviť sa v tvorivej oblasti, napr. jeho typická skladba Crossroads s alikvótnym spevom sa dá zaniesť až do tranzových stavov hoc je v nej len jeden akord...tieto zážitky milujem zo spoločných jammingov. Hrali sme dokopy 3 sety aj keď sa mi zdalo už aj to priveľa, skončili sme o pol jednej. Divákov bolo tak akurát a mňa osobne potešilo aj že si zatancovali, to mi dáva energiu :) Proste to bol príjemný večer s priateľmi, porozprávali sme sa a vydali sa na zasnežené cesty domov. Rodičia ešte neboli doma z bálu keď som si o pol tretej ľahol driemať s úsmevom na tvári spokojný z uplynulého dňa...teraz som však dosť unavený.
Prikladám pár fotiak z objektívu jedného cteného fanúšika
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára