Sobota: Vstával som 6:30 ako rpibližne každý deň, ale vten deň to nebolo o škole, ale o záhrade. Rýchle raňajky, káva s bratom a šli sme polievať do záhrady. Staráme sa o kvetinky. O 8:30 som sa pobral dnu a chystal sa na vlak do ZUŠ v Nitre. Už dávno som nebol pozrieť svojich najmilších priateľov. Dobre sme pohaluzili ako sa len s nimi dá, pokochal sa skúškou ich školskej rokovej kapely, do pár skladieb som zabliakal nejaké tie vymyslené texty, ale overall som sa cítil fajn. Po príchode do dediny som šiel po svoju Silvinku a oddýchli sme si dovtedajšiu ťarchu z týždňa. O pol ôsmej mal po mňa prísť Erik. 19:52 nikde nič, ale aspoň som mal čas sa naobedovať. Vtedy prišiel a smial sa, že oni už sú všetci v Komjaticiach na pľaci, že na mňa zabudli :D no videl toto svet?! Ešte že sme nehrali v Prahe :D , ale v susedných Komjaticiach, v Pivárni. Hrali sme tam aj vlani a hralo sa nám vtedy úžasne...takisto aj teraz. Samozrejme Otto a Ivett nechýbali na tanečnej ploche a pridali sa aj ďalšie páriky, ľudia vrieskali od vytŕženia...vtedy sa mi hrá najlepšie, malo to silu. Po nás hrali ešte Nova a Imrichova Klebeta (rovnaká zostava ako v Motoreste). My sme sa však dlho nezdržali, lebo v ten večer sme hrali ešte na kopci vo Veľkom Kýre. Ivett ma vyhodila doma a aparát vzali na miesot činu. Doma som si dal za krajec chleba so šalátovou uhorkou a sadol som na bicykel. Ako každý rok na prvého mája (vyšlo to teraz na 28.4.) hráme nášmu kamarátovi a partyčloveku koncert k narodeninám na mieste, ktoré je pomenované jednoducho, ale výstižne, Tanya (čítaj Taňa). Odohrávajú sa tam najzbojníckejšie udalosti v okolí s nespočetnými súbojmi v hre "Človeče, nezlob se!" ..."hááááááát! - kätttöüm". Odohrali sme to s typickými problémami s prúdom, čo sa týka hrania z agregátu (resp. čo sa týka môjho komba a agregátu...moje kombo akosi nezvláda nestabilné napätie a tým pádom hrá potichu, už som sa s tým zmieril) a pobral som sa domov, lebo som už vážne unavený. Do tejto únavy sa vlieva suma unavenosti z každodenného robotovania v záhrade okolo kvetov po náročných dňoch v škole. Nuž, ale taký je život na vidieku na Slovensku. Ok, toľko sťažovania sa, nemá to zmysel...potrebujem kľud...a piesok. ...už mi hrabe z toľkého vypätia, vždy to príde koncom semestra, keď je največší nátlak, ale tentoraz, je to už vážne moc, tuším už počujem hlasy keď nad niečim večer rozmýšľam...rozmýšľam nad niečim konkrétnym, ale ako keby som popritom počul v pozadí aj niečie rozprávanie, nezrozumiteľne, ale ťažko sa potom zaspáva. To tá únava... už aby bolo znova ráno.
a malá ochutnávka z toho, čo mi teraz hrá...milujem túto hudbu
http://www.youtube.com/watch?v=ATX7IzY9CTE
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára