Fuh, kde začať ľudkovia?! Možno tam, že na začiatku bolo slovo...počkať, nie! na začiatku vraj nebolo nič a potom Boh niečo stvoril...svetlo? počkať! keď nebolo nič, tak Boh sa do toho nemohol rátať, resp. Boh nebol nič? hmm, ako može NIČ nebyť?!...dlhú a často...dlhú cestu nám spríjemňoval jemný ultramonotónny hlas dámy z GPS. "túl gyorsan mész" (ideš príliš rýchlo), "újratervezés" (rekonfigurácia) a podobné frázy ma pri mojom poslednom zaspávaní ešte stále mátali. Vyrazili sme okolo pol šiestej a na plac sme došli o jedenástej nášho času a o polnoci miestneho. Ubytovali sme sa v Hoteli Central, ktorý mimochodom vôbec nie je zlý a majú v ňom popiči výťahy so zrkadlovými výložkami :) štvrté poschodie, fajná sprcha, dve postele na izbu 409/410, televízor a klíma, pohodička. Bola noc no v meste bolo ešte stále veľmi rušno, čo je u nás na Slovensku skôr raritné ako normálne, tak sme sa šli pozrieť na miesto konania bluesového festivalu. Prišli sme na obrovské námestie (kam by som asi mal dať fotky sakra? fejsbuch je napejchu a sem to trvá roky) kde bolo ešte plno otvorených...také na Slovensku tiež nemáme (žial) ...takých barov umiestnených volne na námestí s vlastnou drevenou terasou a slnečníkmi so zaujímavým dizajnom. Ochutnali sme miestne pivo, napočúvali sa kopu vtipov, pohaluzili sme (samozrejme sme komentovali kazdý ľudský objekt, ktorý v rozkroku nemal to čo my)...inak, Rumunky sú nádherné, neviem, či sme tam vôbec stretli ženskú, ktorá nejakým spôsobom nebola pekná...to je jedno, proste 4 perverzné psy mali na čom slintať :D Stretli sme nejakého týpka sediac na lavičkách pred pódiom (Hrlao sa aj v sobotu, no nestihli sme ani jedno vystúpenie a tak som sa tešil na Blue Family, škoda no), ktorý dokonale kecal po anglicky, bo bol síce Rumun,ale bol tam len na dovolenke, keďže žije už pár rokov v Kanade. Zaviedol nás pri najbližšiu zmenáreň (teraz mi dopína,že to muselo byť ešte pred pivom O.o nevadí)...no a v podstate sme šli spať ( apol hodiny cesty zato dá zabrať, nehovoriac o tom, že Feri asi nespáva pravidelne minimálne osem hodín ako ja a iné bábätká). Nedeľa-------------------------Zobudil som sa o siedmej miestneho času a preveril kvalitu sedacej dosky toalety, v skutku pohodlný kus plastu, musím povedať. Potom som ešte chvílu čakal, ale boli to už len dve hodiny útržkovitého spánku a mohlo sa ísť na (výdatné) raňajky, kde sme sa stretli s Johnym Botom (Johny Bota z Bega Blues Bandu, bass) dohodnúť detaily koncertu a následne nejaké tie medzinárodné dohadzovačky vzájomných koncertov :) šli sme ešte na izbu, potom sme sa prešli kúsok po meste, pofotili sme haluze, pokecali s jedným maďarským týpkom a potom sme šli po veci do auta a spravili sme zvukovú skúško, ktorá trvala asi 10 minút...milujem kapely ktoré stihnú zvukovku tak rýchlo. Potom sme nemali čo robiť, tak sme sa šli autom flákať po meste (majú úžasne zmáknutú dopravu a cesty).V Bratislave (dnes) sa dá stratit aj keď ste v nej boli už veľa krát, v Timisoare som spoznával budovy a trasy na druhý krát po ich prejdení a vedel som sa orientovať :) Mimochodom, strašne sa mi páči ich stará architektúra. V meste sme ešte prezreli blší trh, ktorý bol v podstate pri tých baríkoch, ktoré som spomínal, na námestí. Mali tam všetko od starých huslí, krojov, nábytku, hákových krížov, kamienkov, zlata, starých obrazov až po úplne zbytočné pičoviny. Pri jednom stánku s obrazmi sedelo jedno krásne dievča (okolo 18, macíkoidný typ, hnedé vlasy a veľmi sa podobala na moju največšiu lásku, až ma chytal žial, že sa jej nemôžem prihovoriť....ach) no neva, podstatné je to, že sme šli kapriť na hotelovú izbu a zjedli sme pár kúskov delikátnej klobásy, či už tej, ktorú doniesol Laci, alebo tej pikantnej od Feriho, obe boli mega. Chvílu sme blbli, spravil som playlist, perverzné chlapské reči o všeličom možnom, ved to poznáte...a ak nie, tak spoznáte!...inak... Ce Face? (če fače) milujem tú frázu...niečo ako ako sa máš u nás. Po mikrospánku na izbe 409 sme sa zobudili všetci 4 akosi polonahí v rôznych rozpoloženiach a šli sme na miesto činu. Bega Band bol veľmi chutný, až som si myslel, že je to kapela svetového formátu, mali veľmi vkusnú speváčku a v podstate ich bolo ako hadov, ale hudab sa mi veľmi páčila, kamerou som aj dačo natočil, ale tiež nemôžem prezentovať tu. To ešte bolo svetlo, hrali o ôsmej, lebo dovtedy zvonili zvony odbrých pár minút po bohoslube v kostole, ktorý tvoril kulisu pódia...takmer no. Medzitým bolo už námestie plné a trocha som sa bál hrať po tak jmenej jazz/swingovej kapele náš rock n roll, ale pán Böh je mi svädkom, že to bolo jedno z najpríjemnejších auditórií, pre aké som hral (ok, v baroch sú povečšinou aj opilci) tu však boli vetky sociálne aj vekové vrstvy zastúpené rovnomerne) Potlesk výdatný, reakcie neoneskorené, vďaka veľká. Hralo sa mi úžasne a v podstate aj ostatným. Po koncerte nás za pódiom prišiel pozrieť Feriho známy, gitarista skvelej kapley Quo Vadis, ktorých som prvý raz počul na Blues Jamboree v Nových Zámkoch v roku 2007. Pokecali sme, posmiali sme sa, popočúvali sme ešte pár skladieb poslednej kapely, ktorá hrala inštrumentaálny progresívny blues, viem, znie to strašidelne, a doslova to tak niekedy aj znelo, ale cakom-pak sa mi to celkom páčilo, frontman bol strašne zaujímavá a zábavná osobnosť, taký malý urehotaný dlhovlasý kučeravý škriatok so strakáčom na bruchu, basák bol úžasný a bicák...toho si žial nepamätám.
Aby všetko nebolo tak strašne pozitívne, tak po uponáhlanej ceste domov (vyrazili sme 9 48 a dorazili 2 47) som dorazil na vlakovú stanicu o tretej a veril som tomu, že môj vlak ide 3 28...mýlil som sa ,šiel až o hodinu a to ako som tú hodinu strávil nemusí nikoho trápiť, ale dotieravých bezďákov a kurvy fakt neznášam :) cesta vlakom bola viacmenej pohodová a domov som dorazil po piatej , pokecal s amtkou a ...a šiel som spať s tým, že si pustím skaldu od Led Zeppelin - Since I´ve been loving you, ktorej pre mňa dosť autobiografický text mierne znásobil niektoré spomienky evokované tou babou na blšáku. V aute smerom domov sme totiž počúvali diskografiu Creedence Clearwater Revivalu a neskôr koncertnú nahrávku Led Zeppelin ,fantastická hudba...no, takže som si našiel v telefóne na wifi youtube a dal si načítať tú skladbu...no vypočul som ju až ráno o jedenástej, keďže som zaspal s telefónom v ruke. S prihliadnutím na to, že článok píšem už vyše hodiny a pól po dorazení z Bratislavy z koncertu organizovaného SBS, prehlasujem ,že idem spať, dnešný koncert opíšem snáď zajtra...zatial sa majte a nezadrhnite sa suchými omrvinkami z disko keksov. Brú noc, bré ráno, brú chuť a bré hocičo
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára