Hugs - Objatia

Každý snáď pozná ten blažený pocit z úprimného objatia, keď precítite dušu objímanej osoby, zavriete oči a na chvíľu si vydýchnete, cítite úľavu a pochopenie, ochranu a bezpečie. Niektorí z nás, si však vravíme, že si nemôžeme dovoliť odhaliť nežnú časť našej duše, vyzerať slabý a zraniteľný, preto sa objatí stránime. Je to však správne? Je správne tváriť sa nedotknuteľne, ba niekedy chladne? Alebo je lepšie priznať si svoje nedostatky, slabosti (ak ňou považujeme aj našu nežnú stránku) a odovzdať sa do náručia inej osoby? Ja osobne objatia potrebujem ako ...ako hranie na gitare. Vydržím bez nej deň, dva, možno viac, ale potom chytám absťáky a cítim sa nesvoj. Priznávam, stalo sa mi, že som sa lúčil nedávno s partiou kamarátov a bola medzi nimi aj moja bývalá. S každým som sa rozlúčil ako som to cítil a keď došlo na ňu a chcel som ju objať, pozrela na mňa ako na blbca s výrazom v tvári a´la "ti jebe? to myslíš vážne? strč si svoje objatie niekam!" a ustúpila krok vzad a ponúkla mi podanie si rúk. Pochopil som, nestojí o moje myšlienky, tak som jej podal ruku a mierne ironicky som jej zaželal pekný zvyšok noci. To bolo snáď jediný krát, keď niekto odmietol moje úprimné objatie a fakt si myslím, že to je jeden z tých horších pocitov v živote. Pocit zlyhania, zrady, alebo odmietnutia, nepochopeného domietnutia...veď sme sa nerozišli v zlom, nehnevali sme sa, ale čo už. Ona sa zrejme bála odhaliť kúsok svojej duše a nechcela si trocha vydýchnuť. Takto ľudia zatrpknú a dusia v sebe niektoré časti svojej mysle, ktoré by nemali znečisťovať našu energiu. Tiež som bol taký, až kým mi matka nekúpila na vianoce knihu Donny Thompson s meditačnými cvičeniami k navráteniu energie a môžem povedať, že už prvých pár strán mi zmenilo život k lepšiemu. Pokúšal som sa ponúknuť túto cestu aj svojmu otcovi, z ktorého cítim, že úľavu by potreboval, no on ma vysmial, že čítam blbosti. Zas ten pocit odmietnutia, ale zároveň som ho akosi ľutoval, lebo tento svet jeho myslenie obrátil to takých temnôt, že už neverí v očistu a zveľadenie svojej duše považuje za nepotrebné, resp. nemožné, ale ako aj Muddy Waters spieval "You can´t Miss What You Ain´t Never Had" - "nemôže ti chýbať, čo si nikdy nemal". Škoda zatrateného potenciálu. Takže ľudkovia, v záujme vášho dobra, odporúčam, aby ste sa nebáli prejaviť svoju nežnú stránku, lásku k blížnym, lebo to je to jediné, čo nám ostane až nás materiálny svet premôže... a verím tomu, že to bude čoskoro.