Jazz Blues Jamboree 26/11/11

Priznám sa, že pár detailov som už pozabudol, lebo je predsa už 5.12. keď píšem tento článok, ale pokúsim sa vám priblížiť druhý deň JBJ 2011.
Po príchode na miesto činu som bol milo prekvapený delta bluesovým prejavom Gál "Boogie" Csabu (foneticky: Gál Bugi Čaba) v sprievode s Andorom Oláh-om z Maďarska. Boogieho si pamätám spred pár rokov z maďarskej verzie Superstar, kde si ma získal svojim netradičným bluesovým prejavom, expresívnym vokálom a nespútanou hrou. Odvtedy sa zrejme veľa nezmenil a nemám mu to za zlé. Hral na rezofonickú gitaru, žiaden overdive ani efekty, ako vravím, poňal to úplne "oldschoolovo" a myslím že sa nemá začo hanbiť. Keďže Boogieho Fender vypovedal službu, musel hrať cez Andorov aparát a ten zas zrejme trocha sklamaný musel hrať napriamo do mixpultu, apsoň tuším. Nepočul som, pre neho príznačný, prikreslený lampový zvuk ústnej harmoniky. Jedno je však isté, chlapci navodili veľmi špecifickú príjemnú atmosféru. Zatial som sa povítal s Bonzom a inými osobnosťami bluesovej scény a s priateľkou sme tuším niečo vypili pri pulte, zrejme zase strik. Bol som z predošlého dňa a týždňa už dosť unavený a pôsobil som skôr prizabito, ale snažil som si užívať každý jeden okamih, či už v publiku, alebo s láskou poboku.
Na pódiu A ako prvý vystúpil mladý, výnimočne talentovaný Dávid Hodek s kapelou (dvaja Petrovia na klavíri a kontrabase). Dávida ste mohli vidieť v televízii keď pred pár rokmi ohuroval hudobný svet svojou famóznou hrou na bicie už ako 5-ročný. Aj teraz sa ešte musel síce stavať na špičky aby sa mohol pozdraviť do mikrofónu,ale akunáhle sadol za bicie a spravil prvý ťah, vedeli sme, že sa máme na čo tešiť. Hrali skladby velikánov (napr. Buddy Miles) ale taktiež aj vlastné skladby ako "My first tooth". Človek si mohol klásť otázku "Kde na to ten chalan chodí, veď je tak mladučký, na jazz treba mať sakramentský feeling!". Bude to zrejme muzikantskou rodinou a skúsenosťami napr. z Bratislavksých Jazzových Dní, kde si myslím predminulý rok zahral s velikánmi a nemal sa vôbec za čo hanbiť. Samozrejme musím pochváliť aj jeho dvoch súdruhov, vynikajúcich inštrumentalistov a improvizátorov.
V prestávke na pódiu B znova hrali Mississippi Big Beat ešte stále v duo rozložení, ale hrali už svižnejšie veci a šou bola už oveľa lepšia, keď Csaba vošiel medzi ľudí (ku gitare nemal kábel ale vysielací port) a spieval bez mikrofónu. Málokrát sme tu v Nových zámkoch mali expresívnejší delta blues, ja osobne som si to užíval aj s priateľkou. Chvíľami sme si aj celkom slušne zatancovali, čiže groove nechýbal.
Po prestávke sme saznova presunuli na pódium A, kde už zvučili Johny Shepperd Band & Errol Linton (kapela Jančiho Pásztora zo Štúrova). Jančiho som spoznal ako gitaristu vtedy ešte fungujúcej kapely Feriho Sajtosa, Canned Heat Revival band. Pamätám sa na to ako keby to bolo včera, keď mi padla sánka od jeho virtuóznej hry na gitrau, s prehľadom a úsmevom na tvári hrajúc prstami veľmi podobným štýlom ako hrá Richie Kotzen alebo Albert Lee (oboch vrelo odporúčam). O Errolovi Lintonoci treba zas vedieť toľko, že bol tri krát označený za harmonikára roka vo Veľkej Británii. Kapela začala hrať inštrumentálne a po pár sekundách sa zo zákulisia objavil aj sám Errol. Elegantne prikráčal chôdzou pripomínajúcou Sonnyho B. Williamsa, chopil sa mikrofónu a nefalšovaným hlbokým černošským hlasom zahlásil "Good evening, I hope you´ll have fun" a spustil sólo na ústnej harmoniky. O Johnym viem, že bol vždy pokrokový a originálny a so svojou kapelou poskladali veľmi chytlavé skladby, vymykajúce sa štandardu, ba aj neštandardu. Všetci sme si zaplesali na skladu v ktorej zamiešali aj trochu reggae hudby. Celý ich koncert mal neskutočne príjemnú uvoľnenú atmosféru. Som rád, že som si ich mohol naživo vypočuť (nemám rád štúdiové nahrávky bluesových kapiel, proste to nie je ono).
V prestávke sa k Mississippi Big Beat pridali aj zvyšní dvaja, mierne netradiční hudobníci. DJ a bicák s elektronickými bicími. DJ scratchoval, samploval a vkladal Boogiemu do hlasu všelijaké efekty, prípadne púšťal drum n´ bass-ové sekvencie. Ja osobne si myslím, že by to bola vhodná hudba na oživenie klubovej tanečnej scény. Veďel som si to predstaviť ako z amerického filmu, kde v podzemnom bare tancuje dav ľudí na drum n bassový rytmus s rezofonickou gitarou a bluesovým spevom do toho. Veľmi zaujímavá alternatíva, na ktorú som počul pozitívne aj negatívne ohlasy. Samozrejme ešte by na tej elektronickej časti bolo čo učesať a poriadne, ale myslím, že ak to chalanom vydrží, tak by mohli byť priekopníkmi nového žánru.
Pobrali sme sa potom do veľkej sály pozrieť si legendárneho Charlie-ho z Maďarska. Je to muzikant najvyššieho kalibru, ktorý pocestoval celý svet, má mnoho známych skladieb ...ale úrpimne, keby vedľa mňa nesedela priateľka, ktorej som sa potajomky mohol venovať, nebavilo by ma to. Nie že by to nebola kvalitná hudba, ale použijem Feriho výraz, je pre mňa "sterilná". Príliš čistá...ale berte to ako silne subjektívny dojem. Nostalgická generácia jasala pri akždej jednej skladbe a spievali texty s ním. Sála bola myslím viacmenej plná, čo ma veľmi tešilo. Medzičasom som sa zo sály vyparil, keďže som musel pripraviť aparát na afterparty jamsession, ktorú sme hrali s Bonzom. Všetci sme mali už cekom dosť, či už alkoholu v krvi alebo únavy, ale dopyt bol jednoznačný trebalo hrať. Po pár skladbách ma na gitare vystriedal Johnny Shepperd a na pódium prišiel aj Errol Linton , po pár skladbách som ja už nemal silu hrať tak som tam poslal môjho bratranca Miška z Hajlok Blues Band-u (ktorý je momentálne neaktívny) a hra na môj stratocaster mu veľmi pristala a s úsmevom som sa prizeral a tešil z doznievania veľmi úspešného ročníka Jazz Blues Jamboree v Nových Zámkoch. V ten večer som spal veľmi kľudne. Toľko o JBJ. Ak ste si to nechali ujsť tento rok, môžete to napraviť snáď nabudúce, posledný novembrový víkend :) Vidíme sa tam, ale do vtedy určite aj niekde inde. Hojte a buďte na seba dobrí!

Jazz Blues Jamboree 25/11/11

Ako to vôbec opísať?! Ako?! Možno začnem svojimi pocitmi spred týždňa. Priznávam, bol som skeptik, na facebooku obdržalo pozvánku vyše 1700 ľudí, no len asi 70-80 potvrdilo účasť. Bol som sklamaný, že je to ľuďom ľahostajné, lebo ja osobne mám k JBJ silný vzťah, bola to moja prvotná motivácia pokračovať v tom, čím som začal a motivovalo to celú našu kapelu k fungovaniu a napredovaniu. No keď som prišiel na miesto činu do Hollywood Billiard Clubu v Nových Zámkoch v kine Mier (HBC pre budúcnosť) a zbadal plný bar, veľmi ma to ukľudnilo.
Ako prví začali Juraj Schweigert & The Groovetime na pódiu B (Hollywood Stage). Málokto hrá ešte tak jemný, chutný, jazzom nasmrdlý blues ako oni. Metličky jemne hladili "škopky", kontrabas lahodil ušiam, gitara tak krásne jazzová a samozrejme vždy elegantný Juraj so svojím príjemným chraplákom a jazzovejšou hrou na ústnu harmoniku. Viacerí diváci v hľadisku a pri bare sme sa zhodli, že ich vystúpenie bolo veľmi chutné, vôbec nie hlasné, decentné a kvalitné. Klobúk dole, prvé kolo bolo v pomalšom znamení.
Medzitým som s priateľkou vypil pohár červeného striku, ktorý mi záhadne "zapísal" po strašne krátkej dobe :D asi som musel byť veľmi hladný, keď som sa pripil z jedného pollitráka striku. No čo už, v psolednej dobe som značne zredukoval konzum alkoholu a nehanbím sa za to :p
Presunuli sme sa na pódium A, kde začali Petra Börnerová a jej manžel Tomáš "Bobek" Bobrovniczký so špeciálnym hosťom v osobe Vlada Urbanovského. Koncert začal ako duo. Petrin úžasný hlas doprevádzaný Tomášovou akustickou gitarou (a loop pedálom...taký menší trik, že si nahráte sekvenciu skladby a môžete sólovať,alebo hrať ďalšie nástroje). Koncert bol veľmi vkusný, veľmi. Petra na pár skladieb hrala aj na akordeón , čo však neboli zrovna bluesové skladby, ale kto vravel, že sa niekto musí žánrovo obmedzovať? Na psoledných pár skladieb sa pridal večne usmiaty Vlado a rozlúčili sa bluesovou skladbou s nádychom funku.
Potom sme sa znova presunuli k pódiu B. Keďže u mňa strik úradoval už naplno bol som dosť odviazaný na to, aby sme si s priateľkou zatancovali. Ďuro si napriek oslepeniu reflektormi zrejme všimol, že viacero párikov sa roztancovalo, tak hrali svižnejšie groovy. Cítil som sa veľmi príjemne a už dávno som sa tak neodviazal mimo pódia. Ešte raz jedna veľká vďaka GrooveTime-u.
Myslel som si, že po nich nasleduje už Dani Robinson & The Stonefree Chexperience. Vošiel som do kinosály, no na pódiu si akýsi neznámy jednoduchý chlapík hral na klavíri a ďalší si potichu brnkal na base, akurát končili ozvučovanie. Pred tým však ešte bolo oznámené, že kapela Bega Blues Band z Temešváru ( Rumunsko) žial nemohli prísť. Sadli sme si teda do hľadiska a čakali, čo na nás tí traja páni vybalia...a veru vybalili, a poriadne!
Bola to skupina Barabás Tamás Trio z Maďarska a môžem povedať, že ešte nikdy som nebol na intenzívnejšom fusion-jazzovom alebo hociakom inom koncerte. Traja!!! Tamáš je fenomenálny bassgitarista svetového kalibru. Človek tak často nepočuje také veci zahraté na basovej gitare. Ich hudba vôbec nepostrádala druhú gitaru, lebo sám vyplnil veškerý priestor. Takisto moju myseľ odpaľujúci klávesák Zoltán Kovács, ktorý hral prevažne na zvuku akustického grand piana, no sóla hral na silne analógovom elektrickom zvuku mini-moog-u, ktorý je známy skôr z funkovej hudby 80tych a 90tych rokov. Bubenník Szilárd Banai....čo vám tu vôbec vypisujem. Všetci traja boli absolútna špica. Takmer vkuse som mal na tvári obrovský úsmev a kričal som vzrušením, že toto snáď nie je možné a nechcel som aby prestávali. Pri hraní tých najzákernejších technických vyhrávok (nie prehnaných, skôr ušiam lahodiacich) sa na seba všetci len milo usmievali akoby popíjali kávičku a spomínali na zážitky z leta. Samozrejme aj publikum ich ocenilo burácajúcim potleskom...ešte stále sa z nich rozpamätávam a myslím že s tým nie som sám.
Kapela Groovetime už balila a bola vyhlásená prestávka, kým sa na pódiu pripravil famózny Dani Robinson.
Sadol som si do najposlednejšieho radu kinosály aby som mal rozhľad na celé publikum aj kapelu. Daniho som prvý krát počul hrať na festivale v Tvrdošovciach tohto roku, myslím v júli. Už vtedy si ma získal. Je to veľmi príjemný človek a ešte lepší muzikant. Dokonca sa podobá na Jimiho Hendrixa a aj hlas má takmer rovnaký. Takže ak milujete Jimihi hudbu a zvyknete si občas poplakať, že zomrel bez toho aby ste ho videli naživo, patričnou útechou pre vašu dušu bude určite Daniho koncert s The Stonefree Chexperience z Českej republiky. Hrali aj známe aj menej známe skladby velikána acid bluesrocku ako One rainy wish, All along the watchtower, Stonefree, Fire a mnoho iných. Boli úžasní a kým naše nežnejšie polovičky tancovali dole pri pódiu (kde samozrejme nechýbal Otto, ktorého uznal aj sám Dani slovami "Wow, who´s this guy? I like him a lot, he´s coool!"), ja s kamarátom Tomim sme hore šantili na plné obrátky (možno aj preto ma teraz tak strašne bolí hrdlo). Nevyčkal som koniec koncertu, lebo som sa musel pripraviť na afterparty jamsession, ktorú sme hrali ja (spev/gitar) , Robi Gajdošík (basová gitara), Mikey Šrámek (bicie) a už spomínaný Vlado Urbanovský (gitara) . Všetci sme boli už strašne unavení a doslova nás trebalo prinútiť ísť ešte hrať po tak fenomenálnych výkonoch, nehovoriac o tom, že bola asi jedna hodina po polnoci. Zahrali sme pár štandardných skladieb z nášho repertoára s Csukamáj Olaj,no na moje počudovanie, v bare bolo ešte dosť veľa tancuchtivých ľudí, čo ma veľmi potešilo, čiže sa nakoniec hralo veľmi dobre (samozrejme posediačky) a aj sa mi dobre spievalo. Čiže ak by som mal včerajšok "se vsím všudy" hodnitiť od 1 do 10, dostal by asi 20...teda aspoň z mojej strany :) už sa teším na dnešný večer. Afterparty bude tentoraz viesť Bonzo :)
Long Live the Music!!!

Dušičky = Bussiness

Ach, nemám najlepšiu náladu. Tento týždeň Zem dosiahla 7 miliárd obyvaťeľov, ekonomika krachuje atď atď. Viem, už som si sľúbil, že sa tým nebudem zaoberať, lebo mi to spôsobuje jedine depresie, ale dnes sa to znova akosi nakopilo. Začalo to tým, že sú "dušičky". Sviatok spomienky na zosnulých...počkať!! nemalo by sa na nich spomínať denne?! Podľa biznismenov určite nie. Veď jeden hrob stojí od 60 až 200 tisíc slovenských korún (viem, už nie sú ...delte 30,126) a hrobov som dnes videl "mrte". Ďalej: nájom hrobového miesta zopár tisíc korún na 5, alebo 10 rokov dopredu. Keď si neplatíte, môžu na vás pochovať ďalších nebohých. Kahance, kvety, sviece, dekorácie, sraostlivosť...PENIAZE!!! Posledný rok vášho života poberáte dôchodok a strachujete sa aby stačil na váš pohreb a veci s tým spoločné, aby ste nezadĺžili rodinu. Navštívili sme 4 cintoríny tu po okolí, pospomínali na známich, ale videl som mnoho ľudí, čo zjavne konali len zo zvyku, "lebo sa to patrí". Hnus! Pobudli sme aj u starých rodičov. Tam som strávil dosť veľkú chvílu meditáciou a modlitbami (ktoré ako sa zdá aj niečo pomohli :) ) Cestou domov v žiare mestských lámp a svečok z cintorínov sme s rodinkou znova mali jednu z tých debát o hodnotách v živote, ktoré mám tak rád. Som šťastný, že mám rodinu, ktorú mám. Síce sme všetci silní intelektuáli a opovrhujeme plytkými ľuďmi, ale na druhej strane, takéto debaty nás môžu priviesť do šialenstva. Rozprávali sme sa o šťastí. Ja som spomenul prednášku prof. J. Krempaského o narastaní entropie v ľudskej spoločnosti (ktorej vyvrcholenia čoskoro nastane, teda aspoň ja v to verím) a spomínali sme to, že svet potrebuje očistu, vyhubiť, nejaký vírus, alebo vojnu...pre vyššie dobro. Ešte môj oco sa pamatá ako Zem dosiahla hranicu 4 mld. obyvateľov, brat si pamatá 6 mld. a ja sa musím prizerať ďalšiemu narastaniu. Chaos je priveľký a podľa profesorových výpočtov vyvrcholenie chaosu zažijeme ešte v tejto dekáde, čo však budú následky, to sa obávam vôbec predstaviť si. Po príchode domov bolo ticho...rozosmiala nás len naša fenka Erža, ktorú tieto veci nemusia trápiť, tešila sa z nás ako malé dieťa bublifuku. To nám pričarovalo úsmev na tvár...a samozrejme pizza...ktorú som trocha pripiekol.
Ach, aspoň na chvíľu by som cchel žiť nezávisle od materiálneho sveta. Veď načo sú mi maeriálne hodnoty? Keď umriem, ostane tu po mne len moje posolstvo! Ale som na materiálnom svete závislý, tak ako všetci ostatní. Nadarmo sa jeden chce vymaniť, keď sa pokúsiťe prehovoriť svojich milovaných, námich, alebo aj cudzích ľudí aby vás nasledovali, budú sa brániť, budú bojovať za okovy, ktoré majú na dušiach, budú bojovať aby mohli byť otrokmi....to je to čo najviac zarmucuje moju dušu. Boh nám pomáhaj, keď príde čas rozhodnúť sa!

B & The Moneymakers @ Hollywood Biliard Club Nové Zámky 29 oct ´11

Priznám sa, Borisa Čiampora som poznal len z jeho tvorby v tých časoch fenomenálnej bluesovej kapele (aspoň ja milujem ich albumy "Hrubá múka" a "Za fúzy ma poťahaj") ZVA 12-28. Stretol som ho osobne ešte way-back pred jeho sólovou dráhou na koncerte ZVA vo Veľkom Kýre. Skreslená ústna harmonika cez domácky vyrobený lampový aparát ma proste nenechala kľudným, proste hráč ako sa patrí (vrelo odporúčam vyššie spomenuté albumy ľuďom, ktorí ich ešte nepočuli, tuším sa dajú zohnať aj na slovakblues.com )
Bol piatok 29eho októbra, ráno som skočil do školského labáku odmerať pár údajov na výpočet momentu zotrvačnosti jedého hriadeľa a potom som sa pobral domov upratať...veď viete, nech neporiadok obľubujete ako veľmi chcete, predsa svoju priateľku neodradíte :D k časovému intervalu 15:30-18:10 sa teraz takto verejne radšej nebudem venovať...ffuh...ffuh ;) Potom som sa pobral na skúšku s CSMO. Skúška bola úžasná, aspoň ja som si užil, konečne som si našiel tón ktorý mi vyhovuje :D znova! Padla fľaša ochutnávkového červeného od DJ Viktora a pobrali sme sa Vlado, Robi a Ja do Nových Zámkov. Vždy pripravený technik Štegy pri pulte, Feri a Miro vpredu pri zvučiacej kapele a Otto s Ivett nedočkavo čakajúc na prvé groovy do tanca :) Pre tieto nálady mám rád tunajšie blues. Samozrejme padli ďalšie poháre červeného, ale cítil som sa fantasticky. Boris má neskutočný hlas a tá hra na harmoniku. Špica. Skladby hrali od rôznych velikánov ako LIttle Walter, Howlin´ Wolf a iných, ktorých mená zrejme zahmlil alkohol v mojej krvi, čo už. Jedno je však isté, táto kapela mala úžasný groove, rozhýbali viacej ľudí k tancu, dokonca som si aj ja sám zatancoval na mieste, ťažko opisovať ten pocit z tej kapely, ale veľa krát som sa pristihol sediac so svojím pohárom so zavretými očami usmievajúc sa radosťou z hudby. Všetko klapalo a neexistovali v tom momente problémy, nič, len skvelá hudba. Taký bol pre mňa koncert Borisa Čiampora. Dúfam, že som ich nevidel naposledy!

zostava: Boris Čiampor - ústna harmonika/spev
Lukáš Hrončiak - gitara
Teo Bindas - gitara/spev
Vlado "Chlebo" Chlebničan - basová gitara
Igor Babiak - bicie
Martin Vido - klávesové nástroje

a malá ochutnávka

Ako by Bonzo povedal: Keep Bluesin´!

I´m glad

I´m one lucky bastard to have the woman I love. Understanding, gorgeous and beautiful...hot and sweet. People could jsut say "yeah, yeah, you´re jsut blinded by love" ...may I be blinded if it feels like this, but I dont think so...I´ve already been in love two times before, but none of it felt like this. It feels like I have an aim in my life and I don´t have to worry bout no time limitations, fear no secrets to be revealed. Together we are one, zusammen sind wir einz, együtt egyek vagyunk a v jednote je sila....lunex syr s opečeným chlebom, salámou a maminým bulharským šalátom je proste mega...milujem jesť.

Larry Carlton and Robben Ford - Cold Cold

Just some rippin good jazzy blues from the masters themselves....+ and effin groovin backround group! Enjoy!

Like sparrows in my yard

A pair of eyes in the mirror
asking how I feel
pulling a dream out of nowhere
killing myself to live

Even if for an hour
or even if for a day
I would want to feel like them
sparrows in my yard
small folkies chatting bout the wind
the streams they want to slide
jumping round so happily
so innocent and wild

A machine monster from abroad
vicious like a grell
frauding souls to hasitate
to make this place a hell

Solutions with a magnitude
of an earthquake like in march
but victims there are even more
´cause them waves are much too large

Even if for an hour
or even if for a day
I would want to feel like them
sparrows in my yard
small folkies chatting ´bout the wind
the streams they want to slide
jumping round so happily
so innocent and wild

I know I should not multiply
tasks I´ve given been
but maybe you would understand
if you´d see my dreams

Repeated pictures full of pain
sacrificing all
remains of our memories
in an endles lethal war


Even if for an hour
or even if for a day
I would want to feel like them
sparrows in my yard
small folkies chatting ´bout the wind
the streams they want to slide
jumping round so happily
so innocent and wild

Boboš Procházka/Marek Wolf/ The JointVenture 7oct2011

Začal by som tým, že občas sa proste ocitnem na pódiu hrajúc, tancujúc a usmievajúc sa od ucha k uchu od šťastia v groove skladby...ale o tom potom.
Včerajší večer bol úžasný. Bol troška upršaný, ale ešte v rámci normy. Okolo šiestej som sa stretol so Sylvi a prešli sme sa kúsok a zablúdili sme do jednej fantastickej čajovne. Úplne skvelé miesto, starý dom prerobený, má to skvelú atmosféru a sedeli sme na starom gauči a cítil som sa veľmi príjemne. Čoraz viac si uvedomujem, že už nemusím nič hľadať, len troška čakať :) veľa sme sa rozprávali, popíjali pekelne horúci čaj a oňuchávali éter...chcem taký gauč a takú izbu a takú ženu °______° ...potom sme sa vybrali do ulíc, ja do Hollywoodu a ona napred kamarátke Klaudii (príjemné malé žieňa, neskôr milo pripité ^^). Po príchode tam už bol aj Robi, kt mi priniesol pakšament a v ten večer to zvučil (chlapec má talent a rozumie sa tomu...vždy sa udivujem ako môže mať až taký prehľad v tých kábloch a prístrojoch, mne vtedy zamŕza mozoQue ) Pozdravil som sa s Ferim, Marekom a mágom ústnej harmoniky, Bobošom. Chlapi boli v skvelej nálade čo am tešilo :)
Prvé kolo hrali len Erich s Marekom. Erichove úžasné ,síce depresívne, ale veľmo dobre spravené skladby s Marekovou loop-ovou hrou s veľa delay efektom, proste niečo ako katarzia. Medzitým som mal čas sa venovať svojej láske :) Potom bola pauza a rozbalili sme groovy ^^ aj Mikey vravel ,že už dávno sme si nezahrali tak dobre jak v ten večer. Na pódiu bolo niečo zvláštne, harmónie, ktoré Erich s Marekom používajú sú doslova neštandardné, také ako mám ja rád, resp také, do ktorých môžem hrať veci ktoré mám najradšej :) Dostalo sa mi cti zaspievať si pre nich tiež jednu skladbu, pri ktorej sme tiež veľmi bavili, hoci viem, že viacerí tú skladbu nemáme radi, ale diváci o to radšej :) SKladbu sme ukončili symbolicky fantastickou verziou skladby JJ Cale-a, Friday, neskutočne som si užil ten večer...fakt vynikajúco. Dnes nás zase čaká boogie v Zemnom s CsMO ;) Takže zatím, bye
Ady

Csukamáj Olaj @ Hollywood Billiard Club Nové Zámky 30/9/11

Fuh, už dávno som to tu neaktualizoval...nuž,ale už dávno nebolo o čom písať, resp. čo smiete čítať :P Takže ku koncertu.
Bol piatok, poobede som mal romantické seánsy povaľujúc sa s pečenou tekvicou v mojej izbe, samozrejme nechábala kofola, náhrdelníky a starý rasista (zainteresovaná vie o čom ;D ) Večer sme sa stretli s chalanmi po vyše mesiaci pri skúšobni so zámerom vyraziť na koncert do Hollywoodu ( tentoraz len do novozámockého pod velením Mira Kršáka) . Trafáky v lampových kombách su fest ťažké a jedno nám nedávno pribudlo , čiže Robiho auto už takmer "lízalo" vozovku :D Po príchode sme sa rozložili na mne už známom pódiu (podotýkam, že sa na ňom hrá veľmi dobre :) ). Potom prišla moja láska a chvíľu som sa jej venoval, zoznamko s jej kamarátkami a tak :) Filmové premietanie v Kine nad nami sa skončilo a mohlo sa začať, bolo asi pol desiatej keď sme spustili show a musím poďakovať všetkým zúčastneným tanečníkom. Hrá sa fantasticky keď sa to pred človekom hýbe a tu bolo pohybu až-až :) Koncert sme podelili ako tradične na tri sety skladieb cca po 7, posledné kolo sa natiahlo na 10 skladieb a myslím, že z neho je aj celkom slušný video-záznam, z ktorého dve skladby som už mal to šťastie vidieť. Šťastie preto, lebo už dávno som nepočul ako znieme smerom von z pódia a bol som nad mieru spokojný. Hlavne so zvukom svojej novej gitary ♥ kúpil som totiž od Feriho vynikajúceho mexického strakáča, ani neviem, čiv ôbec chcem USA, keď tento je tak dobrý...síce, drevo a rezonancia drahšieho nástroja je veľmi inšpirujúca, ale necítim vôbec žiadne súrenie :) a to ma teší, lebo peňazí mám teraz pomenej. Ale vôbec, teraz som celkom spokojný so svojím zvukom. Koncert sme zakončili skladbou Sweet Home Alabama (keďže sme začínali Sweet Home Chicago) a ľudia boli už tiež dosť unavení :) Vyprevadil som žienku do tmy na polcestu domov a vrátil som sa dokončiť to najhnusnejšie na hudobníckom živote :D upratovať, skladať, nosiť!!! fuj ...potom samozrejme nechýbala benzínková bageta, ktorá mi však tento raz nechutila tak dobre ako kedysi. A v skúšobni zas to Gottverdammte vykladanie...a potom sladký spánok...takto to večšinou vyzerá :D toť vsjo čo by som chcel o tomto koncerte spomenúť. Ak ste zvedaví na videjá, tak si nájdite na fejsbrúku stránku Hollywood Biliard (s jedným l ) Club a nájde ich medzi videami skupiny :) tak zdar ľudkovia a nezabúdajte dýchať zhlboka...je to zdravé ;D

Wanderer

Hello wanderer,
May I ask a little bit?
Of your time and sweet caress...
of your lighter that you lit

Don´t you be affraid,
I just may bite a little bit
like a dog I long for happiness
I might bite, but I won´t eat

come closer wanderer
let´s be friends for a while
counting stars and stomping ground
make me laugh like a child

I´d stay with you, forever
don´t we care about the time
tell me your stories without a sound
and I may...tell you mine

please don´t go wanderer,
may I kiss you once again?
addicted turn me with your scent
keep me alive, now and then

leave me here! a scavenger,
that´s what they think I am
and the years on my chain they went
disappearing...I am

Hello wanderer,
May I ask a little bit?
Of your smile and sweet embrace...
of the thing you caught me with

your presence

Hollywood Billiard Club Nové Zámky spet9 2011

Ako som už písal, s legendárnym Blues Pubom sme sa v 22. júla rozlúčili slušnou nakladačkou...no a takisto sme to spustili v Mirovom Hollywood Billiard Klube v prízemí kina Mier v Nových Zámkoch. Ráno toho dňa (piatok 9. september) som ešte stihol zamnipulovať môjho kamaráta Vlada, bay večer šiel autom na ten koncert, lebo by som bol býval šiel vlakom aj tam aj domov ( o čom sa neskôr zistilo, že by to ani nebol problém...ale o tom potom). Okolo obeda či skôr okolo tretej som skočil do mesta na rozlúčku s kamarátkou, ktorá odchádza do Brna a vráti sa až na Vianoce a potom som si šiel kúpiť nové nohavice na koncert, nech už teda gala, keď raz gala! Prišiel som na vlakovú stanicu a vidiac môj vlak odchádzať som sa otočil na päte a šiel som na bus. Doma som sa len osprchoval, obliekol najedol a užaj u mňa bol Vlado a mohli sme vyraziť do nového začiatku.


Hneď zo vchodových dverí som pri pódiu videl Bonza, Feriho a Mira preberajúc staré časy hudobnícke, ktorých si mýslím užili všetci habadej. Feri mi však zabudol priniesť gitaru (keďže Michelle je momentálne žial v divnom rozpoložení :/ ) ale aj to sa vyriešilo. Bolo tiež zaujímavé prechádzať sa po klube a počuť reči pre mňa neznámych ľudí ako "Pozri, to je ten gitarista, nie?" :D jasne, bol som to ja. Dal som si s valdom panáka a oznámil mu zároveň, že toho večera bude zvukárom, neprotestoval (vyžíva sa v tom...a aj sa tomu rozumie (: ). Za krátku chvíľu dorazila aj moja láska tak som sa jej konečne mohol trocha súkromnejšie venovať. Potom prišli Tomi s Noémi, pokecali sme, pohaluzili a s malou sme šli na obchôdzku okolo kina. Potom ma mierne neštvala Katka (mierne pripitá, extrámne hyperaktívna a bezzábranová)...s takými ľuďmi ťažko viem narábať a je mi ľúto, ale jedinou reakciou, ktorú viem podať je negatívny odstup...Eugen by ju bol už prebodol rukou a následne roztrhal, bezduché telo dokopol bokom...ale ja som sa snažil zachovať chladnú hlavu, už aj kvôli prítomnosti miamor. šiel som pripraviť svoje veci a zbadal som, že sa už nakopilo viacero muzikantov: Janči Pásztor, Vlado Urbanovský, Dura Turtev, Arnold Áron (ústna harmonika ! ) , jeho žena Andrea (klavír/varhany), Imi Muszka (harmonika) a Gyuszi Bukor Hosszú (harmonika) a ešte jeden chlapík, ktorého menožial neviem, ale hral na gitaru a veľmi dobre :) Samozrejme za bicími sedel náš Mikey Šrámek. Čiže muzikantov nás bolo požehnane. Prvý set sme hrali Janči, ja, Mikey, Feri a tuším aj Hosszú pod vedením Duru Turteva. Bol to veľmi príjemný set a konečne sa mi dostalo aj cti zahrať si s Jančim...až na to, že jeho kombo mi skoro hlavu utrhlo :D Dali sme prestávku a ja som sa konečne mohol venovať svojmu usmievadlu. Ďalší set hral Vlado Urbanovský, Arnold, Andrea, Mikey a spomínaný neznámy. Malo to úplne inú šťavu keďže madamme Andrea celú hudbu veľmi vkusne podfarbovala kde klavírom, tam hammonom a počúvalo sa to úžasne. Potom prišiel pred polnocou čas na poslednú zostavu pod velením Bonza a tuším som si zaspieval aj ja...len neviem v akom poradí, viem, že Peter to zakončoval :D dostal slinu lebo na ňom bolo vidno tú detskú nabudenosť a skladby súkal jednu za druhou (samozrejme všetko tanečné nakladačky, keďže obe katky tam neobsedeli a tancovali oživot a zlanárili tancovať aj iných ľudí :) tak to má byť) Hralo sa fantasticky a keď sme dohrali, bol som úplne bez ponímania času ale z davu som začul "jebem na to, idem domov, veď je pol tretej" a vtedy ma tiež zamrazilo :D 2 apol hodinové kolo, tomu vravím päcka! Nik z nás už nevládal, ale za jedného sme si ešte slávnostne dali pri bare :) Domov sme brali aj Coca a Maťa, ktorému pri nasadaní Coco privrel prsty xD ale keďže obaja mali "mierne" zvýšenú hladinku, tak z toho nebola až taká bolesť :D Samozrejme sme museli zastaviť na benzínkovej bagete, polichotili sme predavačke a mohli sme ísť spať. Doma som si ľahol o 3:20. O včerajšku strávenom so Silvi na Zeitgeist Media Festivale v Nitre, napíšem snáď zajtra, teraz sú u nás hody a mal by som sa venovať trocha aj svojej rodine...ale beztak ma dosť bolí hlava :/ neva, bude ako bude.

Hugs - Objatia

Každý snáď pozná ten blažený pocit z úprimného objatia, keď precítite dušu objímanej osoby, zavriete oči a na chvíľu si vydýchnete, cítite úľavu a pochopenie, ochranu a bezpečie. Niektorí z nás, si však vravíme, že si nemôžeme dovoliť odhaliť nežnú časť našej duše, vyzerať slabý a zraniteľný, preto sa objatí stránime. Je to však správne? Je správne tváriť sa nedotknuteľne, ba niekedy chladne? Alebo je lepšie priznať si svoje nedostatky, slabosti (ak ňou považujeme aj našu nežnú stránku) a odovzdať sa do náručia inej osoby? Ja osobne objatia potrebujem ako ...ako hranie na gitare. Vydržím bez nej deň, dva, možno viac, ale potom chytám absťáky a cítim sa nesvoj. Priznávam, stalo sa mi, že som sa lúčil nedávno s partiou kamarátov a bola medzi nimi aj moja bývalá. S každým som sa rozlúčil ako som to cítil a keď došlo na ňu a chcel som ju objať, pozrela na mňa ako na blbca s výrazom v tvári a´la "ti jebe? to myslíš vážne? strč si svoje objatie niekam!" a ustúpila krok vzad a ponúkla mi podanie si rúk. Pochopil som, nestojí o moje myšlienky, tak som jej podal ruku a mierne ironicky som jej zaželal pekný zvyšok noci. To bolo snáď jediný krát, keď niekto odmietol moje úprimné objatie a fakt si myslím, že to je jeden z tých horších pocitov v živote. Pocit zlyhania, zrady, alebo odmietnutia, nepochopeného domietnutia...veď sme sa nerozišli v zlom, nehnevali sme sa, ale čo už. Ona sa zrejme bála odhaliť kúsok svojej duše a nechcela si trocha vydýchnuť. Takto ľudia zatrpknú a dusia v sebe niektoré časti svojej mysle, ktoré by nemali znečisťovať našu energiu. Tiež som bol taký, až kým mi matka nekúpila na vianoce knihu Donny Thompson s meditačnými cvičeniami k navráteniu energie a môžem povedať, že už prvých pár strán mi zmenilo život k lepšiemu. Pokúšal som sa ponúknuť túto cestu aj svojmu otcovi, z ktorého cítim, že úľavu by potreboval, no on ma vysmial, že čítam blbosti. Zas ten pocit odmietnutia, ale zároveň som ho akosi ľutoval, lebo tento svet jeho myslenie obrátil to takých temnôt, že už neverí v očistu a zveľadenie svojej duše považuje za nepotrebné, resp. nemožné, ale ako aj Muddy Waters spieval "You can´t Miss What You Ain´t Never Had" - "nemôže ti chýbať, čo si nikdy nemal". Škoda zatrateného potenciálu. Takže ľudkovia, v záujme vášho dobra, odporúčam, aby ste sa nebáli prejaviť svoju nežnú stránku, lásku k blížnym, lebo to je to jediné, čo nám ostane až nás materiálny svet premôže... a verím tomu, že to bude čoskoro.

Ikkola Pette

I have a new ray in my circle
created out of smiles
I have a cold head file of miracles
beyond houndred miles
Sparkles dancing in my eyes
filling my soul fast
Filling it with happiness
don´t even need no glass

Like a secret I will keep myself
letters bound in shapes
Shapes of tangled dancing tools
on bridges throwing shades
For a moment in the aftermath
becoming an animal
Traditions of northern folk
turn my dreams to wonderwal

The Joint Venture V4 at Sziget aug10 2011

S Robim sme sa po vymenení crossoveru ocitli v Zemnom. Do Pešti šoféroval Gusti, v aute nás bolo 6, ja, Robi, Mikey, Feri, Laci a Gusti. Cesta prebehla bez problémov a detaily radšej vynechám, lebo akosi sa mi maličkosti už zlievajú dokopy za posledné 4 dni. Po tom ako sme dorazili na miesto, museli sme sa ešte dostať pri Bluesový stage, číslo 5, pod vedením Andora Oláha, skvelého bluesového harmonikára. Jak sme sa tak dreli cez davy mladých ľudí, na kapotu auta sa nám zvalila bujným poprsím obdarená žena a predviedla niečo z umenia zvádzania a my sme sa dobre pobavili :D Gusti dokonca dostal pusu na lýco...o náladu hneď na začiatok bolo postarané. Zaparkovali sme, vzítali sa s Andorom a Lukaszom z poľska, ktorý s nami tiež hral. Och, samozrejme, v druhom aute cestoval Dura a Jakub (ako sme sa na koncerte presvedčili, vynikajúci harmonikár, astabeťár) Keď sme prišli, už hral skvelý Vali "SirBlues" Racila, z Rumunska (nižšie na fotkách) ktorý svojím zjavom pripomínla akúsi rozprávkovú bytosť, prekvapil ma však svojou perfektnou angličtinou a hlasom takmer identickým s Ericom Claptonom. Veľmi príjemná muzika. Medzitým ma v dave našiel Zsolt, rumunský maďar, ktorý nás videl hrať v Temešvári :) pozeral na mňa a vravel "you played in Timisoara on sunday, didnt you?" :D po 10 minutách konverzácie som sa dozvedel, že vie aj po maďarsky tak sme sa zasmiali :D zoznámil mňa a Feriho z jedným dôležitým týpkom, no žial moja pamäť na mená a funkcie je strašne biedna, takže vlastne ani neviem o čo prichádzam...snáď sa Feri pamätá. S Mikeym a Robim sme sa šli mrknúť na Within Temptation, ktorí hrali vážne skvele a taký dav ľudí vidí človek málokedy (resp. dedinský domased ako ja). Vali dohral a boli sme ready to play, rýchlos me si všetko uložili ako treba, naladili sa, nastavili monitory a mohlo sa hrať, v prvých troch skladbách bol line-up: Dura, Laci, Mikey, Lukasz a Jakub, po tretej skladbe som sa pridal aj ja a dali sme ešte ďalšie dve. Po tom Lukasza vystriedal Feri a mohol začať rock n roll. S publikom sa komunikovalo skvele, odozva priadna a haldina alkoholu v ich krvi optimálna :) všetko bolo ustlate pre poriadny nárez, keďže sme sa dohodli, že jemnejšie veci si necháme na inokedy. Dalis em asi osem skladieb, no nepustili nás len tak bez boja, taks me to zabili ešte Crossroadsom. Len som sa tak rozplýval nad Jakubovou hrou, cuker! Dúfam, že sa ešte stretneme na jednom pódiu. Po našom koncerte som sa rozprával s dvoma náhodnými ale krásnymi holanďankami, boli milé a vypytovali sa všeličo. Potom sme šli pozrieť Motorhead a chlapíci vážne nesklamali :) Dali aj moju srdcovku Going To Brazil a šťastne sme mohli ísť domov...šťastne no...hlava ma strašne bolela už počas nášho koncertu, zrejme lebo som v ten deň nemal kafe. Musím si to niekam zapísať sakra, nemám rád bolesť hlavy...čo mi pripomína, že ani dnes som nemal kafe a ani som nejedol ( a to je už 17 28 sakra) za hodinu idem na skúšku s Csukamáj Olaj, takže ma prosím ospravedlňte, ale musím fičať :) hoj

Bluesový Pondelok v Bratislave aug 8 2011

Pondelok bol síce upršaný, no milá pani z GPS nás spoľahlivo zanavigovala až k miestu stretu s Ferim a Durom na parkovisko pri Jakubovom námestí a následne sme sa prekotúľali až pod Michalskú Bránu v centre a kedže miesto činu je autom nedostupné, tak mojich 40 kíl aparátu trebalo vláčiť až na dialku a samozrejme, keďže je to (...mmm, práve sa mi v playliste spustilo ZVA 12-28 - Štátny Sviatok ♥ milujem tú kapelku) stará časť mesta, tak stropy boli asi 178 cm vysoké (ja meriam 194 :D ) tak to bolo úplne úžasné sa tam teperiť. Hrali sme na dolnom dvore reštaurácie "U raka" (dúfam, že som sa trafil) pod tehelnou klenbou a diváci sa mohli dívať buď z dvora alebo z mostíka ponad klenbu, páči sa mi ako to je vyriešené. Pred nami hral zaslúžilý bluesový Víťazný Traktor. Potom sme nastúpili my s neúplným Joint Venture doprevádzajúc Duru Turteva. Je to skvelý chlapík, rád s ním hrávam. Začali sme hrať bez bicích viacmenej čisto a jemne a neskôr sa veľmi vhodne pridal Otík/Otec/Otto? ...proste ďalší fajnový chlapík, sadol za bicie počas jednej z rezkejších skladieb a dostalo to tie správne chlpaté bluesové gule. Je to veľmi vkusný bicák, dokonca aj Durovu verziu Crossroadsu s čudne zaujímavým alikvótnym spevom podmazal bicími tak, že to dokázal vygrádovať aj keď v hudobnom podklade jeho verzie je len jeden akord, strašne som si to užil :) a ešte viac som uletel aj s Lacim v nádhernej skladbe "Kľud a piesok", do ktorej som sa už stihol zaľúbiť na Jazz Blues Jamboree 2010. Čoskoro sme končili a presunuli sme sa na Karpatskú ulicu do reštaurácie "U Očka" (v skutku originálny názov...taký springfieldský). Hrať sme mali začať už od ôsmej, no zvučenie bicích sa trocha natiahlo. Tu už s nami hral Marek ♥ do jeho hry som sa zas stihol zaľúbiť na koncerte Bluesweiseru v Blues Pube v Nových Zámkoch. Má taký špekulantský funkový štýl, ktorý maximálne šteklí môj mozok. Je to ten typ bicáka, ktorý človeka inšpiruje hrať úplne nové veci. Zatial sa mi podobne hralo len s Jarom Bežákom. Polovicu koncertu sme hrali s Durom, čo som si užil minimálne tak dobre ako U Raka a druhú polovicu sme dali ako Joint Venture s Marekom (inak poklona mu, lebo dosšiel hrať aj s angínou a dosť to na ňom bolo vidno) a tiž sa mi to strašne páčilo. Hral som na Feriho strakáči. To je zas druhý aspekt dobrého hrania, tá gitara človake inšpiruje robiť úplne iné, lepšie veci...sakra, musím si zohnať vlastného, samozrejme s červeným tortoise pickguardom ^____^ . Pali Sojka nás čoskoro došiel zrušiť, keďže po nás hral ešte Traktor, nemohli sme však ostať, bo sme cestovali s Lacim domov a cestovania som mal za posledné dni úprimne dosť a to ma ešte zajtra čaká Sziget festivál v Maďarsku, ale potom už prázdniny, resp. koncert s Csukamáj Olaj, na ktorý sa enormne teším. Hráme v Cetíne a príde tam kopa mojich obľúbených ľudí aj zo strednej školy a tak :) bute to čiatý rock n roll. Ach...som rád, že sa dejú tieto veci. Kieš by pocity nás, muzikantov, mohlo okúsiť aspon na chvílu viac ľudí :) paffte, večer idem upratovať skúšobňu...bo poriadok je pre sprostých (inteligent ovláda chaos) a sprostí majú šťastie ;D

Blues Pentru Timisoara w/ The JointVenture aug 7 2011

Fuh, kde začať ľudkovia?! Možno tam, že na začiatku bolo slovo...počkať, nie! na začiatku vraj nebolo nič a potom Boh niečo stvoril...svetlo? počkať! keď nebolo nič, tak Boh sa do toho nemohol rátať, resp. Boh nebol nič? hmm, ako može NIČ nebyť?!...dlhú a často...dlhú cestu nám spríjemňoval jemný ultramonotónny hlas dámy z GPS. "túl gyorsan mész" (ideš príliš rýchlo), "újratervezés" (rekonfigurácia) a podobné frázy ma pri mojom poslednom zaspávaní ešte stále mátali. Vyrazili sme okolo pol šiestej a na plac sme došli o jedenástej nášho času a o polnoci miestneho. Ubytovali sme sa v Hoteli Central, ktorý mimochodom vôbec nie je zlý a majú v ňom popiči výťahy so zrkadlovými výložkami :) štvrté poschodie, fajná sprcha, dve postele na izbu 409/410, televízor a klíma, pohodička. Bola noc no v meste bolo ešte stále veľmi rušno, čo je u nás na Slovensku skôr raritné ako normálne, tak sme sa šli pozrieť na miesto konania bluesového festivalu. Prišli sme na obrovské námestie (kam by som asi mal dať fotky sakra? fejsbuch je napejchu a sem to trvá roky) kde bolo ešte plno otvorených...také na Slovensku tiež nemáme (žial) ...takých barov umiestnených volne na námestí s vlastnou drevenou terasou a slnečníkmi so zaujímavým dizajnom. Ochutnali sme miestne pivo, napočúvali sa kopu vtipov, pohaluzili sme (samozrejme sme komentovali kazdý ľudský objekt, ktorý v rozkroku nemal to čo my)...inak, Rumunky sú nádherné, neviem, či sme tam vôbec stretli ženskú, ktorá nejakým spôsobom nebola pekná...to je jedno, proste 4 perverzné psy mali na čom slintať :D Stretli sme nejakého týpka sediac na lavičkách pred pódiom (Hrlao sa aj v sobotu, no nestihli sme ani jedno vystúpenie a tak som sa tešil na Blue Family, škoda no), ktorý dokonale kecal po anglicky, bo bol síce Rumun,ale bol tam len na dovolenke, keďže žije už pár rokov v Kanade. Zaviedol nás pri najbližšiu zmenáreň (teraz mi dopína,že to muselo byť ešte pred pivom O.o nevadí)...no a v podstate sme šli spať ( apol hodiny cesty zato dá zabrať, nehovoriac o tom, že Feri asi nespáva pravidelne minimálne osem hodín ako ja a iné bábätká). Nedeľa-------------------------Zobudil som sa o siedmej miestneho času a preveril kvalitu sedacej dosky toalety, v skutku pohodlný kus plastu, musím povedať. Potom som ešte chvílu čakal, ale boli to už len dve hodiny útržkovitého spánku a mohlo sa ísť na (výdatné) raňajky, kde sme sa stretli s Johnym Botom (Johny Bota z Bega Blues Bandu, bass) dohodnúť detaily koncertu a následne nejaké tie medzinárodné dohadzovačky vzájomných koncertov :) šli sme ešte na izbu, potom sme sa prešli kúsok po meste, pofotili sme haluze, pokecali s jedným maďarským týpkom a potom sme šli po veci do auta a spravili sme zvukovú skúško, ktorá trvala asi 10 minút...milujem kapely ktoré stihnú zvukovku tak rýchlo. Potom sme nemali čo robiť, tak sme sa šli autom flákať po meste (majú úžasne zmáknutú dopravu a cesty).V Bratislave (dnes) sa dá stratit aj keď ste v nej boli už veľa krát, v Timisoare som spoznával budovy a trasy na druhý krát po ich prejdení a vedel som sa orientovať :) Mimochodom, strašne sa mi páči ich stará architektúra. V meste sme ešte prezreli blší trh, ktorý bol v podstate pri tých baríkoch, ktoré som spomínal, na námestí. Mali tam všetko od starých huslí, krojov, nábytku, hákových krížov, kamienkov, zlata, starých obrazov až po úplne zbytočné pičoviny. Pri jednom stánku s obrazmi sedelo jedno krásne dievča (okolo 18, macíkoidný typ, hnedé vlasy a veľmi sa podobala na moju največšiu lásku, až ma chytal žial, že sa jej nemôžem prihovoriť....ach) no neva, podstatné je to, že sme šli kapriť na hotelovú izbu a zjedli sme pár kúskov delikátnej klobásy, či už tej, ktorú doniesol Laci, alebo tej pikantnej od Feriho, obe boli mega. Chvílu sme blbli, spravil som playlist, perverzné chlapské reči o všeličom možnom, ved to poznáte...a ak nie, tak spoznáte!...inak... Ce Face? (če fače) milujem tú frázu...niečo ako ako sa máš u nás. Po mikrospánku na izbe 409 sme sa zobudili všetci 4 akosi polonahí v rôznych rozpoloženiach a šli sme na miesto činu. Bega Band bol veľmi chutný, až som si myslel, že je to kapela svetového formátu, mali veľmi vkusnú speváčku a v podstate ich bolo ako hadov, ale hudab sa mi veľmi páčila, kamerou som aj dačo natočil, ale tiež nemôžem prezentovať tu. To ešte bolo svetlo, hrali o ôsmej, lebo dovtedy zvonili zvony odbrých pár minút po bohoslube v kostole, ktorý tvoril kulisu pódia...takmer no. Medzitým bolo už námestie plné a trocha som sa bál hrať po tak jmenej jazz/swingovej kapele náš rock n roll, ale pán Böh je mi svädkom, že to bolo jedno z najpríjemnejších auditórií, pre aké som hral (ok, v baroch sú povečšinou aj opilci) tu však boli vetky sociálne aj vekové vrstvy zastúpené rovnomerne) Potlesk výdatný, reakcie neoneskorené, vďaka veľká. Hralo sa mi úžasne a v podstate aj ostatným. Po koncerte nás za pódiom prišiel pozrieť Feriho známy, gitarista skvelej kapley Quo Vadis, ktorých som prvý raz počul na Blues Jamboree v Nových Zámkoch v roku 2007. Pokecali sme, posmiali sme sa, popočúvali sme ešte pár skladieb poslednej kapely, ktorá hrala inštrumentaálny progresívny blues, viem, znie to strašidelne, a doslova to tak niekedy aj znelo, ale cakom-pak sa mi to celkom páčilo, frontman bol strašne zaujímavá a zábavná osobnosť, taký malý urehotaný dlhovlasý kučeravý škriatok so strakáčom na bruchu, basák bol úžasný a bicák...toho si žial nepamätám.
Aby všetko nebolo tak strašne pozitívne, tak po uponáhlanej ceste domov (vyrazili sme 9 48 a dorazili 2 47) som dorazil na vlakovú stanicu o tretej a veril som tomu, že môj vlak ide 3 28...mýlil som sa ,šiel až o hodinu a to ako som tú hodinu strávil nemusí nikoho trápiť, ale dotieravých bezďákov a kurvy fakt neznášam :) cesta vlakom bola viacmenej pohodová a domov som dorazil po piatej , pokecal s amtkou a ...a šiel som spať s tým, že si pustím skaldu od Led Zeppelin - Since I´ve been loving you, ktorej pre mňa dosť autobiografický text mierne znásobil niektoré spomienky evokované tou babou na blšáku. V aute smerom domov sme totiž počúvali diskografiu Creedence Clearwater Revivalu a neskôr koncertnú nahrávku Led Zeppelin ,fantastická hudba...no, takže som si našiel v telefóne na wifi youtube a dal si načítať tú skladbu...no vypočul som ju až ráno o jedenástej, keďže som zaspal s telefónom v ruke. S prihliadnutím na to, že článok píšem už vyše hodiny a pól po dorazení z Bratislavy z koncertu organizovaného SBS, prehlasujem ,že idem spať, dnešný koncert opíšem snáď zajtra...zatial sa majte a nezadrhnite sa suchými omrvinkami z disko keksov. Brú noc, bré ráno, brú chuť a bré hocičo